Úvod

     Po veľkom záujme, ktorý mali veriaci o knižočku „Zákony zo Sinaja a Vatikánu“, predkladáme ďalšiu prácu „Sedem darov Ducha Svätého“. Toto dielo pôvodne vzniklo ako duchovná obnova a chceme ho predložiť aj tým čitateľom, ktorí sa jej nemohli zúčastniť, ale i tým, ktorí hľadajú pravdu a chcú lepšie poznať učenie Cirkvi.
     Mnohí z nás prijali Ducha Svätého vo sviatosti birmovania, mnohí z nás sa vtedy pevne rozhodli, že budú svojim kresťanským životom dávať najavo, že patria Kristovi. Ale buďme úprimní, že toto pôvodné rozhodnutie ochablo a my sme zabudli na náš sľub. Zabudli sme, že i v tých najväčších ťažkostiach života je pri nás Pán, ktorý nám štedro dáva svojho Ducha, aby sme dokázali byť múdri, rozumní, zbožní…Táto knižočka nám má pomôcť, aby sme sa vrátili k prvotnej horlivosti, ktorú sme mali po prijatí sviatosti birmovania.
     Dostane sa ale aj do rúk tých, ktorí sa pripravujú na prijatie tejto veľkej sviatosti. Je treba si uvedomiť, že „birmovka“ to nie sú hodinky, zlatá retiazka, či horský bicykel…Je to záväzok, že budem žiť ako dospelý člen Cirkvi a budem využívať všetky práva ale aj povinnosti, ktoré z toho plynú. To sa mi však podarí až vtedy, keď budem prosiť Ducha Svätého o jeho dary.
     Knižočka je určená i hľadajúcim, aby si uvedomili, že sú tu aj iné hodnoty, než ktoré nám ponúka svet, také, ktoré neničí ani hrdza, ani moľ (por Mt 6,19-20).
     Nech nám pri čítaní nasledujúcich riadkov Duch Svätý osvieti rozum, aby sme ho spoznali, milovali a po ňom túžili.

Ján Adamus, farár

Čo rozumieme pod pojmom dary Ducha Svätého?

     Turíce – Pentekostes majú svoj pôvod v židovskom národe. V knihe Levitikus 23,15-21, sa uvádza tento deň ako slávnosť žatvy alebo ako deň potravín. Sviatok trval len jeden deň. Žatva sa začínala po Veľkej noci a končila sa Turícami. Podľa knihy Exodus 23,16 bola to slávnosť žatvy (Dt 16,9), teda po našom dožinky. Slávnosť sa konala na 50. deň po Veľkej noci. Ináč sa tento sviatok nazýval aj sviatok týždňov, kedy sa obetovali prvotiny úrody, preto aj deň „prvotín“ ( Nm 28,26 ). Až neskoršie sa snažili Židia dať tomuto sviatku duchovnú podstatu a začali ho označovať ako „deň vydania Zákona“. Pri tejto jednodennej slávnosti bola predčítaná kniha Rút.
     Kresťanská cirkev pretvorila tento deň na slávnosť „založenia cirkvi“, pretože v tento deň, teda na prvé kresťanské Turíce, na 50. deň po kresťanskej Veľkej noci bol zoslaný Duch Svätý.
     Kresťanské Turíce – Teofánia – Darovanie Ducha so sprievodnými znakmi: vetrom a ohňom sa situuje do predĺženej línie starozákonných teofánii. Je tu dvojnásobný zázrak: apoštoli zvelebujú Boha rôznymi jazykmi, čo znamená všeobecné povolanie do Cirkvi, lebo títo poslucháči pochádzajú z najrozličnejších krajín ( Sk 2,5-11 ). Ďalej je to eschatologické vyliatie Ducha, napĺňa sa proroctvo: V posledných časoch bude Duch daný všetkým (Joel 3,1-5; Ez 36,27 ). Predchodca ohlási prítomnosť toho čo má krstiť Duchom Svätým ( Mk 1,8 ). Ježiš týmto potvrdil predpovede prorokov: „Vy budete pokrstení Duchom Svätým o niekoľko dní“ ( Sk 1,5 ). Turíce sú plnosťou Paschy. Rozdelenie, ktoré sa stalo v Babeli ( Gn 11,1-9 ), nachádza tu svoju antitézu a svoj koniec. Apoštoli poukazovali na Turíce pohanov ako darovanie Nového zákona Cirkvi a ako nové stvorenie ( Jer 31,33; Ez 36,27; Gn 1,2 ).
     Kým vonkajší aspekt teofánie bol prechodný ale dar, ktorý dostala Cirkev, je definitívny, Turíce zahajujú éru Cirkvi, ktorá na svojej púti v ústrety Pánovi stále prijíma od neho Ducha, ktorý ju zhromažďuje vo viere a láske, posväcuje ju a poveruje poslaním. Darovanie Ducha označuje „posledné časy“, obdobie, ktoré sa začína vystúpením do neba a dosiahne svoje zavŕšenie v posledný deň, kedy sa Pán vráti. Tento čas by mal človekovi slúžiť na jeho duchovný rozvoj v čom ho Boh neustále podporuje a poskytuje mu svojimi cestami rady a pomoci. Tento záujem Boha o duchovný rozvoj človeka, Boh oznamuje človekovi svojimi vnuknutiami. Vnuknutie je nebeský lúč, ktorý svieti do srdca človeka teplým svetlom, pomocou ktorého vidíme dobro a sme povzbudzovaní k horlivej túžbe po ňom. Bez Božieho vnuknutia by sa naša duša stala zotrvačnou, vlažnou a neužitočne by živorila. Keď ju zasiahne Božský lúč vnuknutia, potom pocíti svetlo spojené so životodarným teplom, ktoré osvecuje náš rozum a prebúdza k životu našu vôľu. Tým sa našej vôle dostáva sila chcieť a konať dobro, ktoré je nevyhnutné pre dosiahnutie večnej spásy. Boží Duch nás potom nielen povzbudzuje, ale aj dokonalým spôsobom osvecuje, lebo Boh je nekonečným Svetlom. Jeho životodarný dych sa nazýva inšpirácia, to znamená vdýchnutie a vnuknutie, lebo ním nám najvyššie Dobro vdychuje a ponúka svoje priania a úmysly.
     Sú vnuknutia, ktoré smerujú len k mimoriadnej dokonalosti obvyklých cvičení kresťanského života. Niekedy sa stane, že upustíme od niečoho dobrého, aby sme hľadali niečo lepšie; potom jedno zanecháme bez toho, aby sme druhé našli. Tu platí, že lepšie je mať malý poklad už nájdený, než túžiť po veľkom poklade, ktorý iba musíme hľadať. Vnuknutie je podozrivé, ak nás vedie k tomu, aby sme opustili súčasné menšie dobro len preto, že budeme hľadať budúce väčšie dobro. Najlepšie a najistejšie známky pravého vnuknutia sú vytrvalosť ako protiklad  nestálosti a ľahkomyseľnosti; pokoj srdca ako protiklad nepokoja a nenávisti; pokorná poslušnosť ako protiklad tvrdošijnosti a náladovosti.
     Vnuknutie je prvým avízom Božej lásky k nám, je to oznam, že Boh nám chce niečo zveriť, alebo nás niečím poveriť. Vnuknutie je milosť, ktorá nás pripravuje na prijatie určitého daru potrebného pre splnenie úlohy, ktorú nám Boh chce zveriť. Názorne to môžeme sledovať u svätých. Všetci sa niečím dôležitým pre nás vyznačovali vo svojom pozemskom živote. Boh nám touto cestou dáva na vedomie, že nás potrebuje a že chce niečo dôležité skrze nás vykonať pre svoje stvorenia. Vnuknutia sú dary od Boha, ktorými sa On účastní na spoločnom diele, sú to milosti, ktoré pozdvihujú a podporujú prostredníctvom vliatych čností, ktoré dovršujú, prípadne rekvalifikujú stabilizovaný mravný život a Dary Ducha Svätého zvyšujú vnímavosť Božej výzvy voči mravnému životu. Ľudským podielom je mravné úsilie, pri ktorom sa však človek dôsledne chápe ako omilostený. V mravnom živote sa milosť uplatňuje dvojakým spôsobom: 1. Zvonku, má morálny vplyv na človeka, t.j. ovplyvňuje jeho dobrú vôľu zvonku. Takouto milosťou je vplyv Svätého písma, príklad Kristov, svätých, kázne duchovnej obnovy, liturgia a podobne. Niečo úplne iného je 2.vnútorná milosť, ktorá má ontický vplyv na človeka, t.j. pôsobí bezprostredne tým, že posilňuje mravné úsilie človeka, disponuje hriešnika k ospravedlneniu, t.j. ku sviatosti zmierenia, disponuje ospravedlneného k dobrému jednaniu a k zotrvaniu v dobrom až do konca. Podľa sv. Tomáša Akvinského dary Ducha Svätého odstraňujú z cesty nedokonalosti. Dary Ducha Svätého menia nežiadúcu situáciu tým, že kedykoľvek jednáme, chceme jednať aby sme jednali tak, ako jednať máme a naša sloboda sa v hlbokej radosti podriaďuje pravde nášho bytia, ktorú chráni Boží zákon. Týmto darom Ducha je láska. Ináč povedané darom Svätého Ducha Svätého sme uvádzaní do stavu slobody, v ktorom robíme čo chceme, tým, že robíme čo robiť musíme.
     Dary Ducha Svätého sú oporou mravného života kresťana. Sú to trvalé dispozície, ktoré priaznivo uspôsobujú človeka, aby bol ochotný konať podľa vnuknutí Ducha Svätého. Mravný život človeka je podporovaný darmi Ducha Svätého, ktoré je možné chápať ako trvalé vlohy-schopnosti, ktoré disponujú človeka k tomu, aby rešpektoval Božie podnety ku konaniu.
     Počet siedmych darov Ducha Svätého je z obdobia 70 rokov a tradície. Podľa hebrejskej Biblie je šesť darov Pánovho Ducha (Iz 11,2): poznanie, porozumenie, múdrosť, rada, Božia bázeň a sila. V liste Gal 5,22n sa uvádza deväť darov Božieho Ducha: láska, radosť, pokoj, trpezlivoť, prívetivosť, dobrota, vernosť, tichosť a sebaovládanie. Cirkev jasne formulovala sedem darov Ducha Svätého: dar múdrosti, dar rozumu, dar sily, dar umenia, dar zbožnosti a dar Božej bázne.
     V plnosti tieto dary prislúchajú Kristovi. Dary Ducha Svätého dopĺňajú a vedú k dokonalosti čností tých, ktorí ich prijímajú. Robia veriacich ochotnými pohotovo poslúchať Božské vnuknutia. Plody Ducha sú dokonalosti, ktoré v nás Duch Svätý vytvára ako prvotiny večnej slávy.