Šieste a deviate prikázanie

     V knihách Ex 20,14 a Dt 5,18 čítame jednoduchý príkaz: „Nezosmilníš!“ Toto isté čítame v Katechizme: „Nezosmilníš!“ V Matúšovom evanjeliu čítame bližšie vysvetlenie: "Počuli ste, že bolo povedané: Nezosmilníš! Ale ja vám hovorím: „Každý, kto sa díva na ženu so žiadostivosťou, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci“(Mt 5,27-28).
     I. Ako muža a ženu ich stvoril...
     Boh, aby boli jeho obrazom... ako muž a žena (Gn 1,27) a dal im príkaz... ploďte a množte sa (Gn 1,28); v deň, kedy Boh stvoril človeka, kedy ich urobil na podobu svoju, t.j. Božiu. Ako muža a ženu ich stvoril, požehnal im a v deň, kedy ich stvoril, dal im meno Adam, t.j. človek (Gn 5,1-2). Keď tvoril Boh človeka podľa svojho obrazu..., vložil do ľudskej prirodzenosti taktiež mužské a ženské povolanie a zároveň aj schopnosť a zodpovednosť k láske a spoločenstvu.
     Pohlavnosť ovplyvňuje všetky stránky ľudskosti, ľudskej osoby v jednote jeho tela a duše. Týka sa to zvlášť citov, schopnosti milovať a plodiť a všeobecnejšie spôsobiť náväznosť vzťahov spoločenstva s druhými.
     Telesné, mravné a duchovné odlíšenie a vzájomné doplňovanie je zamerané na dobro manželstva a na rozvoj rodinného života. Harmónia dvojice a spoločnosti sčasti závisí na spôsobe, akým sa medzi pohlaviami prežíva vzájomné doplňovanie, potreba vzájomnej pomoci a osobného Boha. Spojenie muža a ženy v manželstve je jeden spôsob, ako v tele napodobní veľkodušnosť a plodnosť Stvoriteľa.
     II. Povolanie k čistote
     Čistota vyjadruje vydarenú integráciu pohlavnosti v človeku a tým aj vnútornú jednotu človeka v jeho duchovnej existencii. Pohlavnosť, prostredníctvom ktorej sa prejavuje príslušnosť človeka k hmotnému a biologickému svetu, sa stáva osobnou a skutočne ľudskou, keď je zapojená do vzťahu osoby k osobe, vo vzájomnom, úplnom a časove neobmedzenom sebadarovaní muža žene a naopak. Čnosť čistoty teda obsahuje neporušenosť osoby a celistvosti daru.
     INTEGRITA OSOBY
Čistota vyžaduje, aby sa človek naučil ovládať; to je škola ľudskej slobody. Alternatíva je jasná: Buď človek dokáže svojim vášňam rozkázať a dosiahne pokoj alebo sa nimi dá zotročiť a stane sa nešťastným. Dôstojnosť človeka vyžaduje, aby jednal podľa vedomej a slobodnej voľby, to znamená hýbaný a podnecovaný z vnútra osobným presvedčením, a nie zo slepého vnútorného popudu alebo z vonkajšieho donútenia. Tejto dôstojnosti človek dosahuje tým, že sa oslobodzuje z každého zajatia vášní, smeruje k svojmu cieľu slobodnou vôľou a voľbou dobra a účinne a s vynaliezavou príčinlivosťou si obstaráva vhodné prostriedky.
     Čnosť čistoty úzko súvisí so základnou čnosťou miernosti, ktorá smeruje k tomu, aby rozum ovládal vášne a chúťky ľudskej zmyslovosti. Sebaovládanie je dlhodobé dielo. Predpokladá úsilie začínať vždy znovu v každej dobe života. Čistota predstavuje vrcholne osobnú úlohu, zahŕňa taktiež kultúrne úsilie, pretože pokrok ľudskej osoby a rozvoj spoločnosti na sebe vzájomne závisí. Čistota je mravná čnosť. Je taktiež Božím darom, milosťou, ovocím Ducha. Sv. Duch dáva možnosť napodobňovať Kristovu čistotu tomu, kto bol znovuzrodený z krstnej vody.
     BEZVÝHRADNÉ SEBADAROVANIE
Čistota sa zvlášť prejavuje v priateľstve k blížnemu. Priateľstvo je veľké dobro pre všetkých, nech je pestované medzi osobami rovnakého alebo rozdielneho pohlavia. Vedie k duchovnému spoločenstvu.
     RÔZNE SPÔSOBY ČISTOTY
Každý človek je povolaný k čistote - kresťan sa oblieka v Krista. Čistotou sa musia vyznačovať osoby podľa svojich rozličných životných stavov: panenstvo, celibát.
Ženatí alebo vydané osoby sú povolané žiť manželskou čistotou; celibátnici sú povolaní zachovávať čistotu v zdržanlivosti. To platí aj o slobodných.
     Snúbenci sú povolaní žiť čisto v zdržanlivosti. Na túto skúšobnú dobu majú pozerať ako na čas, kedy sa majú učiť vzájomnej úcte, cvičiť sa vo vernosti a nádeji, že potom príjmu jeden druhého od Boha. Prejavy nežnosti, vlastné manželskej láske, ponechajú si na dobu manželstva. Vzájomne si budú pomáhať rásť v čistote.
     PORUŠOVANIE ČISTOTY
1. Chlipnosť: je nezriadená túžba alebo bezuzdné vyžívanie sa v zmyselnej rozkoši. Pohlavná rozkoš je mravne zlá, keď sa vyhľadáva pre ňu samotnú, mimo jej zamerania na plodenie a na životné spojenie.
2. Sebaukájanie je vedomé dráždenie pohlavných orgánov s cieľom prežívať pohlavnú rozkoš. Učiteľský úrad Cirkvi v línii stálej tradície vždy tvrdil, že sebaukájanie je skutok vnútorne a ťažko nezriadený. Vedomé užívanie pohlavných schopností z akýchkoľvek dôvodov mimo normálneho manželského vzťahu podstatne odporuje ich cieľu. Vyhľadáva sa v nich pohlavná rozkoš mimo požadovaný poriadok. Pri klasifikácii je potrebné brať do úvahy vekovú zrelosť penitenta.
3. Smilstvo: je to telesné spojenie slobodného muža so slobodnou ženou, ktorí neuzavreli manželstvo.
4. Pornografia: spočíva v tom, že sa skutočné alebo predstierané pohlavné úkony odcudzujú intimite partnerov, aby sa zámerne ukazovali tretím osobám. Pornografia uráža čistotu.
5. Prostitúcia uráža dôstojnosť osoby, ktorá sa predáva, pretože sa znižuje na pohlavnú rozkoš, pre ktorú je využívaná. Ten, kto platí, ťažko hreší. Prostitúcia je metla spoločnosti.
6. Znásilnenie je násilné vniknutie do pohlavnej intimity nejakej osoby. Je potupením spravodlivosti a lásky. Znásilnenie hrubo porušuje právo každého človeka na úctu, na slobodu, na telesnú a mravnú neporušenosť. Spôsobuje ťažkú škodu.
     ČISTOTA A HOMOSEXUALITA
Homosexualita označuje vzťahy medzi mužmi alebo medzi ženami, ktorí pociťujú pohlavnú príťažlivosť. Môže byť vypestovaná a môže byť aj vrodená. Sv. písmo homosexuálne vzťahy označuje ako veľkú mravnú spúšť. Odporujú prirodzenému zákonu. Odlučujú pohlavný úkon od predávania života. Nie sú plodom opravdivého citového a pohlavného dopĺňania sa. V žiadnom prípade nemôžu byť schvaľované. Cirkev doporučuje modliť sa za týchto ľudí a nediskriminovať ich. Homosexuálne osoby sú povolané k čistote, skrze čnosť sebaovládania sa vychovávajú k vnútornej slobode za podpory modlitby priateľov a príbuzných.
     III. Manželská láska
     V manželstve sa stáva telesná intimita manželov znamením a zárukou duchovného spoločenstva. Manželský zväzok je sviatostný. Z manželskej lásky muža a ženy taktiež vyplývajú dve požiadavky: vernosť a plodnosť.
     MANŽELSKÁ VERNOSŤ
Manželstvo je dôverné spoločenstvo života a manželskej lásky, ktoré Stvoriteľ vybavil vlastnými zákonmi, ktoré sa realizujú manželskou zmluvou alebo neodvolateľným osobným súhlasom. Manželia sa sebe navzájom dávajú definitívne a úplne! Nie sú už dvaja, ale jedno telo. Čo Boh spojil, nech človek nerozlučuje(Mk 10,9!
     MANŽELSKÁ PLODNOSŤ
Je dar a cieľ manželstva, lebo manželská láska svojou prirodzenosťou smeruje k tomu, aby bola plodná.
     DAR DIEŤAŤA
Písmo sv. vidí v početných rodinách znamenie Božieho požehnania a veľkodušnosti rodičov.
     Dieťa nie je niečím, čo sa rodičom javí ako dlh, ale je to dar. Dieťa nemôže byť považované za predmet, alebo majetok.
     PORUŠOVANIE DÔSTOJNOSTI MANŽELSTVA (hlavne deviate prikázanie)
1. Cudzoložstvo - označuje manželskú nevernosť. Nový zákon a šieste i deviate prikázanie cudzoložstvo úplne zakazujú. Proroci ho pranierujú ako ťažkú hriešnosť a úplne ho zakazujú. Proroci vidia v ňom modloslužbu.
2. Rozvod - podľa Krista je manželstvo nerozlučiteľné. Odluka manželov pri trvaní manželského zväzku môže byť v istých prípadoch oprávnená, ako stanovuje kanonické právo. Rozvod je ťažké previnenie proti prirodzenému zákonu.
3. Krvismilstvo - spočíva v intímnych vzťahoch medzi rodinnými príslušníkmi alebo príbuznými v takom stupni, ktorý je medzi nimi prekážkou manželstva. Krvismilstva sa dopúšťa aj ten, kto zneužíva dospelé deti alebo dospievajúcich, ktorí sú mu zverení do ochrany.