Kontakt
Ôsme prikázanie
V knihe Exodus čítame: „Nepreriekneš krivého svedectva
proti blížnemu svojmu!“ Táto ochrana nášho blížneho je rozšírená v knihe
Deuteronomium, kde čítame: „... a nevystúpiš ako falošný svedok proti
blížnemu svojmu!“ Dokompletizovanie tohto príkazu nájdeme v evanjeliu sv.
Matúša: „Počuli ste, že bolo povedané predkom: Nebudeš prisahať krivo, ale
splníš Pánovi svoje prísahy!“ (Mt 5,33). Tieto tri pramene zhŕňa
Katechizmus, ktorý hovorí: Neprehovoríš krivého svedectva proti blížnemu svojmu!
Po vypočutí slov Starého a Nového zákona vidíme, že ôsme
prikázanie zakazuje prekrucovanie pravdy vo vzťahu k druhým, t.j. k našim blížnym.
Táto mravná, morálna norma vyviera z povolania svätého ľudu, ktorý bol svedkom svojho Boha,
ktorý je pravda a chce pravdu.
Akékoľvek porušovanie pravdy
vyjadruje slovami alebo skutkami odmietnutie úsilia o mravnú poctivosť, je
vážnou nevernosťou voči Bohu a v tomto zmysle podrýva základy zmluvy.
I. Žiť v pravde
Našou prvou úlohou je žiť
v pravde. Človek od prirodzenosti túži po pravde. Má povinnosť ju ctiť a
dosvedčovať: „Všetci ľudia, pretože sú osoby - ... sú v súlade so svojou
dôstojnosťou vlastnej prirodzenosti pobádaní a zároveň mravne zaviazaní hľadať
pravdu, predovšetkým náboženskú. Sú tiež viazaní pridŕžať sa poznanej pravdy a
podľa jej príkazov a požiadaviek zariadiť celý svoj život!“
Pravda ako správnosť jednania v ľudskej reči sa nazýva
pravdivosť, úprimnosť alebo priamosť. Pravda alebo pravdivosť je čnosť, ktorá
spočíva v tom, že sa prejavujeme pravdivo vo svojich skutkoch, t.j. vo svojom
kresťanskom reálnom živote, čiže, že hovoríme pravdu svojimi slovami a
vyvarujeme sa pritom dvojtvárnosti, pretvárky a pokrytectva.
Nebolo by možné ľudské spolužitie, keby si ľudia navzájom
nehovorili pravdu! Čnosť pravdivosti dáva spravodlivo druhému to, čo mu patrí.
Spravodlivosť - pravdivosť
rešpektuje právnu rovnováhu medzi tým, čo má byť povedané, a tajomstvom, ktoré
má byť zachované: vyžaduje čestnosť a diskrétnosť. Kvôli spravodlivosti
má človek druhému prejaviť a povedať pravdu.
II. Vydávať svedectvo pravde
Ďalšou úlohou je vydávať svedectvo pravde. Povinnosť
kresťanov zúčastniť sa života Cirkvi ich vedie k tomu, aby jednali ako svedkovia
evanjelia, a to podľa záväzkov, ktoré z toho vyplývajú. Takéto svedectvo je
odovzdávaním viery slovom aj skutkom.
Svedectvo je úkonom
spravodlivosti, ktorý potvrdzuje pravdu alebo ju dáva poznávať. Všetci veriaci,
kdekoľvek žijú, majú povinnosť príkladom svojho života aj svedectvom svojho
slova dávať viditeľne najavo nového človeka, ktorého si krstom obliekli, aj moc
Sv. Ducha, ktorý ich posilnil birmovaním.
Mučeníctvo je najväčším svedectvom vydaným pravde
viery; znamená svedectvo, ktoré siaha až k smrti. Mučeník vydáva svedectvo o zomrelom a
zmŕtvychvstalom Kristovi, s ktorým je spojený láskou. Vydáva svedectvo o pravde
viery a kresťanskom učení. Podstupuje smrť skutkom statočnosti.
III. Porušovanie pravdy
Treťou úlohou je chrániť sa porušovania pravdy
KRIVÉ SVEDECTVO A KRIVÁ PRÍSAHA
Krivá prísaha je tvrdenie odporujúce pravde prednesené verejne nadobúda zvláštnu
závažnosť. Ak je prednesené pred súdom, stáva sa krivým svedectvom.
Ak je to potvrdené prísahou, táto prísaha je krivá. Takéto spôsoby jednania
prispievajú buď k odsúdeniu nevinného alebo k oslobodeniu vinníka alebo ku
zvýšeniu trestu uloženého obvinenému. Vážne ohrozujú právo a spravodlivosť
rozsudku vyneseného sudcom.
REŠPEKTOVANIE DOBREJ POVESTI OSÔB
Nedovoleným je každé chovanie a každé slovo, ktoré môže spôsobiť nespravodlivú škodu. Vinným sa stáva ten, kto:
- opovážlivým úsudkom by aj mlčky pripustil ako pravdivú nejakú mravnú vinu u blížneho bez dostatočného dôkazu;
- nactiutŕhaním bez objektívne platného dôvodu odhalí chyby a prehrešky druhým osobám, ktoré ho nepoznajú;
- ohovára tvrdením odporujúcim pravde poškodzuje dobrú povesť druhých a dáva príležitosť k mylným úsudkom o nich. Nactiutŕhanie a ohováranie ničí dobrú povesť a česť blížneho.
Je potrebné vyhnúť sa
akémukoľvek slovu alebo chovaniu, ktoré lichotí, pochlebuje alebo pritakáva,
povzbudzuje alebo utvrdzuje druhých v ich zlých skutkoch a v ich zvrátenom
chovaní. Lichotenie je ťažké previnenie, ak podporuje neresť alebo ťažký
hriech. Všedným hriechom je lichotenie vtedy, keď sa rodí z túžby byť milým,
vyhnúť sa nejakému zlu, čeliť nejakej nutnosti, dosiahnuť dovolené výhody.
CHVASTÚNSTVO
Chvastúnstvo alebo chválenkárstvo je previnením proti pravde. To platí
taktiež pre iróniu, ktorá sa snaží znevážiť niekoho tým, že zlovoľne skresľuje
niektoré rysy jeho chovania.
LOŽ
Lož spočíva v tom, že človek nehovorí pravdu s úmyslom oklamať. Lož je
najotvorenejšia urážka pravdy. Klamať znamená hovoriť alebo jednať proti
pravde, aby bol uvedený do omylu ten, kto má právo ju poznať. Závažnosť
klamstva sa meria podľa povahy pravdy, ktorú skresľuje, podľa okolností, úmyslu
klamára, podľa škôd spôsobených tým, ktorí sú jej obeťami. Klamstvo samo osebe
je všedným hriechom, stáva sa však smrteľným, keď ťažko poškodzuje čnosť
spravodlivosti a lásky. Lož je potrebné odsúdiť pre jej povahu.
Každé previnenie spáchané proti spravodlivosti a pravde
ukladá povinnosť odčinenia, aj keď bolo vinníkovi odpustené.
IV. Úcta k pravde
Rovnako sme povinní mať
úctu k pravde.Právo na zdieľanie pravdy nie je bezpodmienečné. Každý má
prispôsobiť svoj život evanjeliovému prikázaniu bratskej lásky. To vyžaduje,
aby sa v konkrétnych situáciách zvážilo, či je vhodné, či nevhodné, odhaliť
pravdu tomu, kto sa na ňu pýta.
Láska a úcta k pravde majú
poradiť, vedieť dať odpoveď na každú žiadosť o informáciu alebo oznámenie.
Dobro a bezpečnosť druhého, rešpektovanie súkromného života, všeobecné blaho sú
dostatočné dôvody, aby sa zamlčalo to, čo nemá byť známe alebo aby sa použil
šetrný spôsob reči. Povinnosť vyvarovať sa pohoršenia často vyžaduje prísnu diskrétnosť.
Spovedné tajomstvo je posvätné a nesmie byť pod
žiadnou zámienkou porušené!
Služobné tajomstvo, ktorým sú viazaní napr.
politici, vojacim, lekári, právnici alebo dôverné oznámenia urobené pod pečaťou tajomstva,
majú byť zachovávané, okrem výnimočných prípadov, v ktorých by dodržanie tajomstva malo
tomu, kto ho zveruje, komu bolo zverené alebo tretím osobám, spôsobiť ťažké
škody, ktorým je možné zabrániť len zjavením pravdy.
Súkromné informácie nemajú byť rozširované bez vážnych
a primeraných dôvodov, aj keď neboli zverené pod pečaťou tajomstiev.
V. Užívanie hromadných informačných prostriedkov
V súčasnej spoločnosti
majú hromadné oznamovacie prostriedky zvlášť dôležitú úlohu v informovanosti,
kultúrnom rozvoji a vo výchove. Táto úloha vzrastá dôsledkom technického
pokroku, rozsahu a rozmanitosti vysielaných správ, vplyvu na verejnú mienku.
VI. Pravda, krása a posvätnosť umenia
Človek, stvorený na obraz
Boha, vyjadruje pravdu svojho vzťahu k Bohu Stvoriteľovi taktiež
prostredníctvom krásy svojich umeleckých diel. Umenie je totiž skutočne ľudský
spôsob vyjadrenia. Presahuje snahu uspokojiť životné potreby, spoločnú všetkým tvorom,
je spontánnym bohatstvom vnútorného bohatstva ľudských bytostí.
Posvätné umenie je pravdivé a krásne, keď svojou formou
zodpovedá svojmu vlastnému poslaniu: vo viere a v klaňaní sa odhaľovať a
oslavovať transcendentné tajomstvá Boha. Preto majú biskupi a vôbec cirkevní
hodnostári podporovať posvätné umenie, starobylé i moderné, - vo všetkých
formách! S rovnakou náboženskou horlivosťou sa majú snažiť vyradiť z liturgie a
bohoslužby bludy všetkých druhov, čo nie je v zhode s pravdou a rýdzou krásou
posvätného umenia.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
