Úvod

     Keď pred Veľkou nocou roku 1998 prišiel za mnou páter Michalov a oznámil mi, že by rád urobil vo farnosti duchovnú obnovu, potešil som sa. Keď mi povedal, že jej témou bude Dekalóg, čiže Desatoro Božích prikázaní, moja radosť bola ešte väčšia. Dobre totiž viem, že tieto základné otázky našej viery mnohým ľuďom vyprchali z pamäti. A nemyslím tu len na mladých ľudí, žiakov či študentov. Medzery majú aj mnohí dospelí. Je to chyba. Veď Desatoro - tento základný zákon, ktorý do našich duší vpísal sám Boh je potrebné najskôr poznať, aby sme ho mohli potom aj dodržiavať. Lebo ak človek ho nepozná, potom podľa neho ani nežije. A tu robí chybu. Vtedy sa vlastne odvracia od Boha a nespráva sa dobre ani voči blížnemu.
     Duchovná obnova splnila svoj cieľ. Viacerí veriaci reagovali nadšene. Ba našli sa i takí, ktorí sa priznali, že hoci už majú svoje roky, mnohé skutočnosti boli pre nich nové. A boli aj takí veriaci, ktorí si prišli prednášky vypožičať, aby si ich mohli rozmnožiť a aby ich potom dali čítať svojim deťom, ktoré zľahostajneli vo viere.
     Tieto skutočnosti nás inšpirovali k rozhodnutiu, aby sme duchovnú obnovu vydali ako farskú publikáciu, aby sa Dekalóg mohol dostať čím väčšiemu počtu veriacich.
     Nech nám teda štúdium tejto publikácie pomáha upevniť svoje vzťahy s Bohom i s blížnymi. Nech nám pomáha dobre si vykonávať sviatosť zmierenia. Nech nám pomáha v našom apoštoláte, aby sme zvestovali Božie prikázania všetkým, ktorí o ne majú záujem.


Ján Adamus
farár


Dôvody a potreba Desatora

     Boh, nekonečná dobrota, stvoril človeka z lásky na svoj obraz. Jeho láska nepozná časové hranice. Človeka viac miluje než všetko ostatné, potvrdzuje to jeho neustála starosť o neho. Človek po stvorení komunikoval s Bohom bezprostredne, to jest z tváre do tváre. Jeho život bol na úrovni blaženého života v bezprostrednom kontakte s Bohom. Chyba, ktorú človek urobil, keď sa pyšne postavil proti Bohu, spôsobila, že človek stratil možnosť vidieť a hovoriť s Bohom bezprostredne. Stratil dar videnia Boha. Týmto činom do tohoto sveta vstúpil hriech a skrz hriech smrť, ktorá taktiež prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili. Smrť panovala od Adama až po Mojžiša aj nad tými, ktorí neurobili priestupok podobný Adamovmu /Rim 5, 12 a 14/. Lenže ukázala sa potreba zastaviť človeka v hrešení. Svedčí o tom potopa /Gn 6, 3-22/, správanie sa ľudí po potope, keď Boh vyvádza Abraháma z hriešneho mesta Ur do zasnúbenej zeme /Gn 12,1-9/ a neskôr správanie sa príslušníkov vyvoleného národa na ceste z Egypta do zeme otcov /Ex 16, 2-31; 17,2-7/.
     Teda, hriech bol na svete, lenže ako hovorí svätý Pavol v liste Rimanom /5, 13/, hriech sa nepočíta, keď nieto zákona. A tak, aby Boh pomohol človekovi vymaniť sa z područia hriechu, aby mu ukázal cestu, pozýva Mojžiša na horu Sinaj /Ex 19, 2-25/ a dáva mu zákon - Desatoro prikázaní /Ex 20, 1-17/ pre ľud, aby neblúdil a išiel rovnou cestou osvetlenou Božím svetlom. Dáva Desať prikázaní, ktoré mu majú byť smerovkou na ceste do zasnúbenej zeme, aby mohol opäť po putovaní púšťou raz obnoviť komunikáciu s Bohom z tváre do tváre, taký bol Boží zámer pri stvorení človeka.
     I keď sa rozmnožil hriech a ak previnením jedného človeka zomreli mnohí, tým väčšmi sa milosťou jedného človeka, prisľúbeného Vykupiteľa Ježiša Krista, v mnohých rozhojnila Božia milosť a dar /Rim 5, 15/. Boh sa predstavil ako večná láska. Človek už v raji poznal, že je vinný a skrýval sa pred Božou láskou, i vtedy táto nekonečná Dobrota a Krása podáva človekovi svoju pomoc tým, že mu dal nádej v prísľube Vykupiteľa.
     My poznáme Vykupiteľa sveta, poznáme aj Zákon zo Sinaja, rovnako je nám známy výrok Ježiša Krista o tomto Zákone, že neprišiel ho zrušiť, ale naplniť a doplniť /Mt 5, 17 -19; 5, 21 - 48/, / Mk 10, 17 - 22/, / LK 10, 25 - 29/, /Jn 13, 34-35; 14, 12-17/.
     Rovnako putujeme do zasnúbenej zeme ako Izraeliti. Desatoro, ako aj Ježišovo prikázanie lásky /Jn 14, 12-17/ je smerovkou k Bohu a k videniu Boha z tváre do tváre. Tento zákon je dokonalý a kto ho zachováva určite dosiahne videnia Boha z tváre do tváre.
      Cirkev, aby pomohla svojim členom v napĺňaní Božích zákonov, z moci, ktorú jej dal Ježiš Kristus /Mt 16, 17-20; Jn 21, 15-19/, ustanovila päť príkazov, ktoré majú veriacim uľahčiť cestu k blaženému videniu Boha.


p. Jozef Michalov, SVD