Lenivosť, alebo duchovná znechutenosť

     Proti Božej láske sa možno prehrešiť rozličnými spôsobmi. Napr. lahostajnosťou, ktorá zanedbáva alebo odmieta brať do úvahy Božiu lásku. Neuznáva jej iniciatívu a popiera jej silu. Ďalej je to nevďačnosť, ktorá zabúda alebo odmieta uznať Božiu lásku a odplácať sa jej láskou za lásku. Treťou možnosťou je vlažnosť, je to váhanie alebo nedbanlivosť pri odpovedi na Božiu lásku a môže zahŕňať odmietnutie oddať sa podnetu lásky. Potom je to znechutenosť (acedia) alebo duchovná lenivosť, ktorá zachádza až do odmietnutia radosti, ktorá pochádza od Boha, a do odporu proti Božiemu dobru. Poslednou nečnosťou je nenávisť voči Bohu, ktorá pochádza z pýchy. Protiví sa láske Boha, ktorého dobrotu popiera, a odvažuje sa mu zlorečiť ako tomu, ktorý zakazuje hriechy a ukladá tresty.
     Lenivosť podľa Starého zákona je neprirodzený a zhubný stav človeka. V Knihe Prísloví čítame: "Choď, leňoch, k mravcovi, pozoruj ruch jeho a skús! Hoc nemá vojvodu, predstaveného, ani vladára, pripravuje si v lete potravu, zhromažďuje si pokrm cez žatvu" (Prís 6,6-8). Alebo "Je plná túžob, ale bezvýsledných, duša lenivca, baženie usilovných sa však dosýtosti ukojí" (Prís 13,4). Výstižné sú tiež ďalšie výroky, ako "Umorí vlastná žiadosť leňocha, lebo sa ruky štítia roboty" (Prís 21,25).
     Sväté písmo pokladá za lenivosť aj zanedbanie povinosti voči Božej láske. V Knihe Zjavenia sa hovorí: "Mám však proti tebe to, že si zanechal svoju prvotnú lásku" (Zjv 2,4). Alebo na inom mieste tej istej knihy sa hovorí: "Poznám tvoje skutky, že nie si ani studený ani horúci. Kiež by si bol studený alebo horúci! Takto, že si vlažný, ani horúci ani studený, už- už ťa vypľúvam z úst... Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou" (Zjv 3,15-20).
     Otázkou záujmu, teda láskou k evanjeliu sa široko zaoberá sv.František Saleský vo svojej knihe Pojednanie o láske k Bohu. V kapitole osem, ôsmej knihy, doslova hovorí:"Pohŕdanie evanjeliovými radami je veľký hriech. Náš Pán nás napomína slovami tak silnými a dôraznými, aby sme sa snažili o dokonalosť, keď hovorí "Buďte svätí, lebo ja som svätý" (1 Pt 1,16). Alebo "Buďte dokonalí, ako je váš Otec v nebesiach dokonalý" (Mt 5,48). Skutky našich čností nikdy nemajú svoju opravdivú veľkosť a nie sú dostatočne veľké, ak nevyvolávajú v nás želanie a túžby po ďalšom duchovnom pokroku, ktoré slúžia ako duchovné semeno k vzniku vyšších čností. Je veľkým hriechom, keď niekto pohŕda túžbou po kresťanskej dokonalosti a ešte väčším hriechom je, ak pohŕda pozvaním, ktorým nás Pán k tejto dokonalosti vyzýva. Neznesiteľná je bezbožnosť ak sa pohŕda nielen radami, ale aj prostriedkami, ktoré nám Pán ukazuje, aby sme pomocou nich dosiahli dokonalosti. V našom prípade ide o pohŕdanie sviatosťami, zvlášť sviatosťou zmierenia a Sviatosťou oltárnou, svätou omšou, Sv. písmom a učením Cirkvi.
     Aj keď kresťania nemôžu a nemusia všetky rady zvlášť nasledovať, predsa ich každý musí všetky milovať, pretože všetky sú veľmi dobré. Božiu radu nemôžeme odmietnuť alebo znevažovať bez toho, že by sme si mysleli, že Boh nám zle poradil. Toto sa môže premeniť na rúhanie. Svoju lásku dostatočne osvedčujeme ku všetkým radám tým, že verne zachovávame tie z nich, ktoré sa hodia pre naše okolnosti pri budovaní našej dokonalosti. To však neznamená aby sme odmietali ostatné Božie rady, pretože tým by sme odmietali samotného Radcu. Ak milujeme niektorú evanjeliovú radu, pretože ju dal Boh, nemôžeme to urobiť ináč, len tak, že dôsledne milujeme aj ostatné evanjeliové rady, pretože ich dal Boh. V jednotlivých radách sú rôzne stupne dokonalosti. Čnosti majú určité pole svojej dokonalosti. Obvykle nie sme povinní ísť až ku krajnej hranici. Stačí, ak dôjdeme v konaní tejto čnosti tak ďaleko, aby sme ju skutočne mali. Pokračovať v čnosti je rada. Skutky hrdinskej čnosti nie sú obvykle prikázaním, ale len radou. V konaní skutkov hrdinskej čnosti spočíva dokonalé nasledovanie Krista.