Obžerstvom sa rozumie nemierne jedenie a pitie. Preto sa dnes, ale už aj v stredoveku na označenie tohto hriechu, ktorým si vážne poškodzujeme svoje zdravie a zneprijemňujeme spoločenské prostredie, používal výraz nemiernosť. Nemiernosť je podľa svätého Tomáša Akvinského najpotupnejší hriech. Podľa Tomáša, najlepší prostriedok proti nemiernosti je nezdržovať sa pri pozorovaní lákavých vecí.

Otázkou obžerstva a jeho vrcholnej škodlivosti sa zaoberá Lukáš v 21,34, keď hovorí: "Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život, aby vás onen deň neprekvapil". Rovnako na nebezpečenstvo tohto priestupku poukazuje apoštol Pavol v liste Rimanom 13,13, kde píše: "Žime počestne ako vo dne; nie v hýrení a opilstve, nie v smilstve a necudnosti, nie vo svároch a žiadostivosti". Táto nemiernosť a či nestriedmosť je známa už v Starom zákone, kde v knihe Deuteronomium 21,18-21 čítame : "Ak má niekto zaťatého a nepoddajného syna, ktorý nepočúva na rozkazy otcove a matkine keď ho karhajú, nevšíma si ich, nech ho otec a matka zoberú a privedú k starším jeho mesta: Tento náš syn je zaťatý a nepoddajný. Nechce nás počúvať; je hýrivec a opilec. Nech ho na to všetci ľudia tohto mesta ukameňujú kameňami na smrť, aby ste tak odstránili zlo spomedzi seba a aby sa obával celý Izrael, keď to počuje". Kniha Prísloví v 23,20-21 hovorí aj o následkoch tohto hriechu: "Nepatrí k tým, čo spíjajú sa vínom nadmieru, ani k tým, ktorí nevedia sa najesť mäsa dosýta. Bo schudobneje pijan, i ten, čo sa objedá, a ospanlivosť priodieva do handier!. Na spoločenské nebezpečenstvo tohto hriechu poukazuje apoštol Pavol v 1. Liste Timotejovi 3,2-3 pri charakterizovaní vlastností biskupa, keď medzi iným hovorí : "... nie pijan, ani bitkár, ale skromný, nie neznášanlivý, ani chamtivý,...".

Na správanie sa opilého človeka poukazuje aj evanjelista Lukáš v 12,45-46 v reprodukcii podobenstva o nehodnom sluhovi: "Ale keby si ten sluha v srdci povedal: Môj pán voľajako nejde, a začal by biť sluhov a slúžky, jesť, piť a opíjať sa, pán toho sluhu príde v deň, keď to najmenej čaká,..". V liste Efezanom apoštol Pavol upozorňuje na negatívne dôsledky opilstva, keď hovorí: "A neopíjajte sa vínom, veď v ňom je samopaš, ale buďte naplnení Duchom..."(Ef 5,18). Izaiáš na adresu opilcov hovorí: "Beda pyšnej korune opilcov Efraimu a zvädnutému kvetu skvostnej ozdoby jeho, ktorá je na hlave tučného údolia zraneného vínom" (Iz 28,1). A Ezechiel konštatuje: "Kalich sestry svojej piť budeš, hlboký a široký, k hanbe bude ti a k posmechu, mnoho vojde do neho. Opojením, žalosťou sa preplníš. Je to kalich hrôzy, zdesenia, kalich sestry tvojej Samarie" (Ez 23,32-33). Na následky opilstva upozorňuje aj Jeremiáš vo svojich Nárekoch, keď hovorí: "... I k tebe príde kalich, opiješ, obnažíš sa"(Nár 4, 21b).

Opilosť sa často využíva za cieľom dostať príslušného človeka do stavu, kedy je možné s ním ľahko manipulovať, obyčajne smilstvu predchádza opilstvo. V 1. Knihe Mojžišovej čítame ako svojho cieľa dosiahli Lotove dcéry: " Nuž opime nášho otca vínom a spime s ním, aby sme zachovali od nášho otca potomstvo", nuž dali mu na tú noc napiť sa vína. Potom vošla staršia a spala so svojim otcom. On však nevedel, ani kedy si ľahla, ani kedy vstala,...." (Gn 19, 32-38). Človek v opilom stave, nedbá na stud a nevadí mu keď sa obnažuje pred druhými, či v bdelom stave alebo v spánku vyvolanom opilosťou. V Knihe Genezis čítame prípad Noeho: " A Noe začal obrábať zem a vysadil vinicu. Keď sa zvečerilo napil sa vína, opil sa a obnažený ležal vo svojom stane" (Gn 9,20).

Sväté písmo uvádza veľa prípadov zneužitia opilého človeka alebo väčšej skupiny ľudí. I za druhej svetovej vojny fašistické vojská, či bielej alebo červenej zástavy páchali zlé skutky v opilom stave. História uvádza veľa príhod s pitím za cieľom ovládania vôle ľudí. No, nie len prepiate pitie ale aj jedenie odstavuje všetky kontrolné centrá a človek sa stáva mechanický stroj. Podstata obžerstva, ako hlavného hriechu spočíva v tom, že generuje ďalšie smrteľné hriechy, ktoré škodia telu a duši.