Archív Nedeľných čítaní a homílií

5. nedeľa v období "cez rok"- rok A


     Ježiš povedal svojim učeníkom: „Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju Ľudia pošliapali. Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“


Mt 5, 13- 16

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Iste mnohí z vás sa zúčastnili na kňazskej vysviacke. Pri tejto príležitosti sa biskup obyčajne obráti k novokňazom takýmito slovami: „Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím sa osolí? Vy ste svetlo sveta. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“ Je to veľká pravda, že kňaz má byť ozajstným svetlom a soľou pre svojich veriacich.
     Ale je aj pravdou, že každý veriaci človek má byť svetlom a soľou. Potvrdzuje to aj dnešné evanjelium. Ježišova výzva: „Buďte svetlom, buďte soľou!“ je univerzálna. Všetci kresťania majú byť svetlom, ako je on svetlom a majú byť soľou, ako je on soľou.
     Ježiš právom nám kladie túto požiadavku. On o svojom poslaní na tento svet hovorí: „Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie.“ My sa možno spýtame: „V čom spočíva tento život?“ Ježiš hovorí, že v tom, aby ľudia poznali nebeského Otca. Toho Otca, ktorého on veľmi dokonale predstavil, keď sa pohyboval po tejto zemi. Ale najdokonalejšie o ňom povedal na kríži: „Dokonané je!“ Tam predstavuje Otca ako Lásku. Veď tak miloval svet, že poslal naň svojho Syna a vydal ho na smrť. To je teda Ježiš – Svetlo, v ktorom my poznávame nebeského Otca. K tomu, aby sme boli svetlom, pozýva aj nás. Môže sa nás však zmocniť obava, či to dokážeme. Neľakajme sa. Ježiš nám verí.
     V roku 1981 zomrel anglický spisovateľ Cronin. Dožil sa 81 rokov. Bol to veriaci človek, ktorý svoju vieru vyznal v mnohých literárnych dielach. Ako mladý lekár však nebol veriacim. A práve z tohto obdobia často spomínal jednu udalosť. Pracoval vtedy v istom kraji, kde nebola nemocnica. Pomáhala mu asi 50 ročná veľmi svedomitá sestra. Bola to duša, čo vyžarovala svetlo a úsmev. Veľkodušná až do krajnosti. Vo dne v noci bdela pri chorých a pritom mala slabý plat. Raz jej Cronin povedal: „To je na smiech, pracovať za tak málo.“ Ale ona so žiarivým úsmevom mu odpovedala, že na živobytie jej to stačí. Lekár však oponoval, že mala by dostať aspoň trocha pridané, lebo iba Boh vie, koľko si za svoju prácu zaslúži. A ona na to odvetila: „Pán doktor, ak Boh vie, koľko si zaslúžim, iné mi netreba. To je najdôležitejšie!“ Cronin ostal ako omráčený. Neskôr sa priznal: „Vtedy ma prenikol lúč svetla, v ktorom som videl úžasný život ošetrovateľky a úbohú prázdnotu môjho života.“
     Takýto lúč svetla by mal vychádzať zo života každého z nás. Máme byť pre dnešný svet soľou a svetlom. Ale ako je tomu v skutočnosti? Prv, ako budeme hľadať odpoveď, poobzerajme sa pozorne okolo seba. V akom svete žijeme? Aká je situácia v našich rodinách, školách, na pracoviskách? My sami vydávame svedectvo. Lebo my tvoríme našu rodinu, túto spoločnosť, my sme súčasťou pracovného kolektívu. Aj my sami tvrdíme, že rodiny nie sú oázou pokoja, v školách sa niekedy ešte prekrúca pravda, v závodoch je korupcia a rozkrádanie. Prečo je tomu tak? Kto je príčinou týchto neporiadkov? Azda tí, ktorí o sebe tvrdia, že sú neveriaci? Ale tých je málo! Tak teda, kto je na vine?
     Vedzte, že celá zem by bola rajom, keby všetci pokrstení sa stali svetlom a soľou. Keby sme my, kresťania, dali dnešnému svetu Krista, ináč by svet vyzeral. Mnohí z nás však už dávno v sebe vyhasili svetlo, ktoré sa zažalo pri ich krste. Začlenili sa síce do Cirkvi, no tým, že zhasli Kristovo svetlo v sebe, stali sa pohanmi a svojim životom zatieňujú Krista a Cirkev. Pritom máme pocit, že im nič nechýba, sú šťastní a bohatí a hoci niekedy spomenú Boha, je to iba preto, aby imponovali ľuďom, získali si ich na svoju stranu a v konečnom dôsledku z toho vyťažili. Akí sme my? Načo sme sem prišli? Z mnohých dôvodov je správny iba jeden: chceme sa zapáliť od svetla, ktorým je Kristus a potom svietiť v rodine, škole, na pracovisku vzorným kresťanským životom a ako soľ dochucovať prostredie, v ktorom sa pohybujeme, aby bolo naplnené dobrotou, láskou, pohodou, dobrým slovom, čestnosťou a spravodlivosťou. Možno si vzdychnete, že takýchto ľudí je dnes málo. Usilujme sa, aby sme my medzi nich patrili. Netrápme sa počtom, ale vedzme, že aj malá skupina ľudí dokáže urobiť s Božou pomocou veľké veci.
     Tak ešte raz: Som svetlom? Som soľou?
     Ježišu, odteraz sa chcem usilovať, aby moje svetlo svietilo pred ľuďmi, aby videli moje dobré skutky a oslavovali nebeského Otca.