Archív Nedeľných čítaní a homílií

17. nedeľa v období „cez rok“ - rok A


     Ježiš povedal zástupom: „Nebeské kráľovstvo sa podobá pokladu ukrytému v poli. Keď ho človek nájde, skryje ho a od radosti z neho ide, predá všetko, čo má, a pole kúpi. Nebeské kráľovstvo sa podobá aj kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly. Keď nájde veľmi cennú perlu, ide, predá všetko, čo má, a kúpi ju. A zasa nebeské kráľovstvo sa podobá sieti, ktorú spustia do mora a ona zachytáva všetky druhy. Keď je plná, vytiahnu ju na breh, posadajú si, dobré vyberú do nádob a zlé vyhodia von. Tak bude aj na konci sveta: vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. Pochopili ste to všetko?“ „Áno,“ odpovedali. A on im povedal: „Preto sa každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, podobá hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré.“


Mt 13, 44- 52

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Často počúvame ako ľudia hovoria, že kto má peniaze, má všetko a môže si kúpiť, po čom túži jeho srdce. Preto mnohí žijú s túžbou mať čo najväčšie bohatstvo, aby si mohli dovoliť kúpiť drahé auto, dom, chatu, či šperky.
     Ale Ježiš možno dnes mnohých zaskočil. Rozpráva totiž o hodnote, ktorá je vzácnejšia, než najdrahšie poklady na zemi, cennejšia, než najkrajšie perly. Tou hodnotou je nebeské kráľovstvo.
     Vy viete, že keď hovoríme o nebi, nemáme na mysli šíri priestor, ktorý sa klenie nad zemou. Ľudovo ho síce nazývame nebom a hovoríme, že hviezdy sú na nebi, že slnko a mesiac svietia z neba. Lenže tento priestor a nebeské kráľovstvo nemajú nič spoločné, hoci ich môžeme vidieť krásne zobrazené na mnohých umeleckých dielach. Nemôžme sa nazdávať, že tam niekde hore by mal sedieť na tróne nebeský Otec, ktorý je obklopený anjelmi a keďže je to vysoko, tak ľudskými očami tú nádheru nemožno pozorovať. Z takého omylu vychádzal aj prvý kozmonaut Gagarin, ktorý keď sa vrátil z obežnej dráhy vyhlásil: „Boha som tam nikde nevidel.“ Kozmonauti môžu celé mesiace lietať v kozmickom priestore alebo pristáť na hociktorej planéte, nestretnú tam Boha ani anjelov.
     Preto sa nevedomý človek môže spýtať: „Tak čo je potom nebeské kráľovstvo?“ Odpoveď znie: Je to stav najväčšieho šťastia a nekonečnej radosti, ktorú prežíva človek v spoločenstve s Bohom na druhom svete. Tento svet je ale pre človeka neviditeľný. Keby nebo bolo niekde medzi oblakmi a bolo by hmotné, tak by bolo úbohé, veď všetko, čo vidíme ľudskými očami, patrí medzi nepodstatnejšie skutočnosti, ale čo nevidíme, to je vo svojej podstate veľkolepé a ohromujúce. Napríklad, vidíme koňa alebo slona, a nevidíme elektrinu, magnetizmus, zemskú príťažlivosť, atómovú energiu, termonukleárnu reakciu – a to sú tie veľkolepé a ohromujúce skutočnosti, s nesmiernym významom vo vesmíre. Čo je proti ním sila koňa či slona?
     Aj nebo patrí do takýchto ohromujúcich skutočností, a je zmyslom aj cieľom nášho života. Ak by to tak nebolo, načo by nám bolo dobré vysvedčenie, nadanie, zdravie, schopnosti, dobré zamestnanie, bohatstvo, ba celý náš život, keby sme nedosiahli tento nebeský cieľ? Nič na svete nie je cennejšie, než večný život v Bohu, pri Bohu, s Bohom, čiže život v nebi. Keby sme vedeli pochopiť, akú veľkú cenu má večné priateľstvo s Bohom, večné šťastie a radosť v nebi, počínali by sme si ako muž z evanjelia, ktorý za každú cenu chcel získať poklad, alebo ako kupec, ktorý predal celý svoj majetok, aby získal vzácnu perlu. Takí sú ľudia. Dokážu veľmi veľa obetovať, aby získali to, čo im je drahé a vzácne. Koľko vedia zaplatiť zberatelia, len aby získali do svojej zbierky predmet, na ktorom im záleží? Zberateľ pre svoju vášeň je ochotný prinášať nevídané obety. Presviedčajú nás o tom rozličné dražby na ktorých padajú miliónové hodnoty za predmety dennej spotreby či umelecké diela. Ani si nevieme predstaviť akú cenu má pre zberateľa napríklad papier popísaný dajakým spisovateľom alebo politikom. Je však smutné, že ľudia nedokážu správne pochopiť, aké veľké šťastie a radosť je žiť v nebi v priateľstve s Bohom, a preto mnohí tak málo pre to obetujú. Vieme ale, že aj tí, ktorí túžia po nebi a žijú pre nebo, vlastnými silami by nedokázali doň vstúpiť, lebo hoci je darom, treba si ho zaslúžiť. Preto potrebujú Božiu pomoc a ona sa nám ponúka. Len ju treba prijať a spolupracovať s ňou. Veď len posúďme, koľko milosti nám Boh dáva – môžeme sa denne modliť, chodievať na sväté omše, pristupovať k sviatostiam, navštevovať eucharistického Krista na adorácie aj mimo bohoslužieb. Vieme čítať, a preto nám nie je cudzie Sväté Písmo či iná náboženská literatúra. Máme možnosť vzdelávať sa vo viere na rozličných prednáškach, katechetických kurzoch. Je nám umožnené konať si púte a navštevovať pútnické miesta doma i v cudzine. No povedzte, či to nie je Božia pomoc, ktorá sa nám naozaj denne ponúka? Ale ako s ňom spolupracujeme? Využívame tieto Božie dary? Alebo si myslíme, že stačí byť pokrsteným a nebo nám spadne samo do rúk?
     Do pustovne svätého Makedonia, ktorá sa nachádzala hlboko v lese, prišiel jeden kráľ, ktorý tu poľoval. Prekvapený, že stretol v takej pustatine človeka pýtal sa ho: „Prečo si prišiel do tejto divočiny?“ „A ty si sem prečo prišiel?“ „Ja, ako vidíš, prišiel som poľovať.“ „Aj ja tu poľujem, ale nie na divú zver, lež na nebo. A neuspokojím sa, kým ho nezískam!“
     Nebo sa nedá kúpiť, moc peňazí je na to slabá. Nebo sa dá dostať iba do daru a tí ho dostanú, ktorí budú po ňom „poľovať“. Aj my sa usilujme v budúcom týždni „poľovať“ po nebi a bohato využívať všetky milosti, ktoré nám Boh k tomu ponúka. A nezabúdajme, že nebo je najcennejšia perla a najvzácnejší poklad.