Archív Nedeľných čítaní a homílií

27. nedeľa v období „cez rok“ - rok A


     Ježiš povedal veľkňazom a starším ľudu: „Počujte iné podobenstvo: Istý hospodár vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali jeho diel úrody. Ale vinohradníci jeho sluhov pochytali; jedného zbili, iného zabili, ďalšieho ukameňovali. Znova poslal iných sluhov, viac ako predtým, ale aj s nimi urobili podobne. Napokon k nim poslal svojho syna, lebo si povedal: „K môjmu synovi budú mať úctu.“ Ale keď vinohradníci zazreli syna, povedali si: „To je dedič. Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše!“ Chytili ho, vyvliekli z vinice a zabili. Keď potom príde pán vinice, čo urobí tým vinohradníkom?“ Odpovedali mu: „Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu.“ Ježiš im povedal: „Nikdy ste nečítali v Písme: „Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná“?
     Preto vám hovorím: Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu.“


Mt 21, 33- 43

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Priznajme si, bratia a sestry, že niektoré hodnoty, ktoré pritom denne potrebujeme, si málo vážime. Nemáme úctu k chlebu, k zdraviu, k prírode… Týmito darmi často mrháme a znevažujeme ich. To isté môžeme povedať aj o duchovných, nadprirodzených hodnotách, ktoré nám dáva Boh. Stávajú sa pre nás často príťažou a niekedy ich prijímame až s nechuťou.
     Preto nás Ježiš v dnešnom evanjeliu upozorňuje, aby sme si viac všímali Božích darov a lepšie nimi narábali. Ak by sme zlyhali, zoberie nám ich a dá tým, ktorí si ich budú vážiť.
     Presne tak tomu bolo aj v prípade izraelského národa. Boh si ho vyvolil, zahrnul ho láskou, dobrodeniami a z neho vyšiel aj Mesiáš. Tento národ ale nestál o Božiu lásku a napokon Mesiáša zavesil na kríž. Preto Kristus pred odchodom k Otcovi hovoril učeníkom: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.“ Neskôr to potvrdili Pavol s Barnabášom, keď povedali Židom: „Predovšetkým vám sa malo hlásať Božie slovo, ale preto, že ho odmietate a sami sa pokladáte za nehodných večného života, obraciame sa k pohanom.“ Preto apoštoli išli a kázali evanjelium všetkým, ktorí boli ochotní ho počúvať.
     Pozrime sa na súčasnú Európu. Hovorí sa o nej, že je kresťanská, ale v poslednom čase akosi prestáva mať záujem o náboženstvo. V mnohých krajinách sa zatvárajú chrámy, je hrozivý nedostatok kňazov, ľudia prestávajú veriť v Boha, v nebo, v peklo... Na druhej strane však môžeme sledovať krajiny, ktoré doposiaľ žili v nevedomosti a nepočuli o Kristovi, no keď ho spoznali, majú pre neho otvorené srdcia. Myslím na krajiny Afriky a Ázie. Zastavme sa na chvíľu aj pri našom národe. Čo z toho, že máme kresťanské hodnoty zakotvené v ústave, keď pre mnohých temer nič neznamenajú? Čo z toho, že 80 % občanov sa hlási ku kresťanstvu, keď sa vyprázdňujú kostoly, ľudia si prestávajú vážiť biskupov a kňazov a mnohí si doslova robia posmech zo svätých vecí? Dajme pozor, aj nám hrozí, že sa nám Božie kráľovstvo vezme a prenesie sa na národ, ktorý bude prinášať úrodu. Nezabudnime sa však pozrieť aj každý na seba, či máme čisté svedomie, či aj my nestrácame svoju kresťanskú lásku a zápal... Povedzte sami, s akým záujmom berieme do rúk noviny, časopisy či rôznu literatúru a ako málo Sväté Písmo? Do hlbokej noci dokážeme sedieť pred obrazovkou, ale problém nám robí desaťminútová večerná modlitba! Ako často dávame v nedeľu prednosť chalupe, záhrade, výletu, návšteve pred svätou omšou? Ja nie som proti novinám, televízii, či výletom. Len ich nesmieme uprednostňovať pred Bohom.
     Aj to, že nám Ježiš zanechal dnešné evanjelium, svedčí o jeho nesmiernej láske. Dáva nám totiž šancu, aby sme sa spamätali, kým je čas a nepremárnili Božie dary.
     Čítal som zaujímavý príbeh. V technickom preukaze starého auta bolo uverejnených veľa jeho majiteľov. Posledný ho kúpil za pár korún, zhodil karosériu a na podvozku si všeličo vozil zo záhrady. Auto sa pre neho stalo akýmsi „fúrikom“. Jedného dňa zazvonil pri dverách posledného majiteľa pán, ktorý prišiel so zvláštnou prosbou. „Na prednom paneli vášho auta je plaketa svätého Krištofa a ja by som ju rád kúpil“. Mal pravdu, bola vedľa tachometra, celá čierna a špinavá. Majiteľ sa začudoval a viac-menej zo zábavy sa pýtal: „Čo sa ňu dáte?“ „5 tisíc korún“ – znela odpoveď. „Dobre“, povedal majiteľ a v duchu si pomyslel, že kupec bude iste blázon. Hneď mu napočítal 5 tisíc a plaketu odtrhol. Ale čo to? Vnútorná strana, ktorou bola prilepená, zrazu žiarila, ako vzácny kov. „Áno, je zlatá“, povedal prekvapenému majiteľovi kupec a odišiel. Majiteľovi a iste aj všetkým predchádzajúcim vlastníkom auta, keď sa to dozvedeli, zostali iba oči pre plač a v duchu sa mohli pýtať: „Prečo som si len lepšie nevšimol plaketu? Prečo som ju nevyčistil?“
     Aj my sme dostali od Boha nesmierne množstvo darov. Bola by iste veľká chyba, keď by sme ich nevyužili. Lebo raz by sme mohli ľutovať a vyčítať si: Prečo som si lepšie nevšímal hodnoty, ktoré mi dal Boh? Naučme sa prosiť: Pane, odteraz chcem byť pozornejší k tvojím darom, chcem si viac všímať, čo mi dávaš.
     Začína mesiac október, zasvätený Ružencovej Panne Márii. Je to pre nás všetkých výzva aj návod, ako prijať Božie dary a obohatiť sa o duchovné hodnoty. Zoberme si denne do ruky ruženec a pomodlime sa aspoň jeden desiatok. Vyprosujme si pomoc a silu do života. Takto sa aj v našich srdciach rozhorí nový oheň lásky k Bohu a my budeme pociťovať väčšiu vďačnosť za jeho dary.