Archív Nedeľných čítaní a homílií

34. nedeľa v období „cez rok“ - rok A


     Ježiš povedal svojim učeníkom: „Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Ovce si postaví sprava a capov zľava. Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.“ Vtedy mu spravodliví povedia: „Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?“ Kráľ im odpovie: „Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ Potom povie aj tým, čo budú zľava: „Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom! Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; bol som pocestný, a nepritúlili ste ma; bol som nahý, a nepriodeli ste ma; bol som chorý a vo väzení, a nenavštívili ste ma.“ Vtedy mu aj oni povedia: „Pane, a kedy sme ťa videli hladného alebo smädného alebo ako pocestného alebo nahého alebo chorého alebo vo väzení a neposlúžili sme ti?“ Vtedy im on odpovie: „Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili.“ A pôjdu títo do večného trápenia, kým spravodliví do večného života.“


Mt 25, 31- 46

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Kto z nás si rád nevypočuje peknú a poučnú rozprávku alebo legendu? Spoločne sa započúvajme do jednej z nich: V tieni palmového hája sa hralo niekoľko detí. Po hre si posadali a rozprávali sa. Zrazu jedno sa opýtalo: Čo by ste robili, keby sa niekto z vás stal kráľom? Hneď sa ozval najstarší chlapec: Ja by som rozpútal vojnu. Neviem síce, čo to je, ale myslím, že je to niečo strašné a ja mám rád strašné veci. Ty si ukrutný – skočil mu do reči mladší. Keby som ja bol kráľom, nariadil by som mier, lebo mám rád pokoj. Tretí hovoril: Ja by som chcel byť najbohatším na svete a bol by som šťastný, keby otec s mamou nemuseli pracovať. Ďalší hovoril: Keby som ja bol kráľom, chcel by som mať najkrajšieho oslíka na svete. A tak deti pokračovali rad – radom, až sa dostal ku slovu sotva šesťročný chlapček, ktorý sa volal Ježiš. Sklonil svoju kučeravú hlávku a hovoril: Keby som bol kráľom, tu by som mal kráľovskú korunu. Odlomil tŕňový prút, ohol ho a chcel si ho dať na hlavu. Deti ale kričali: Nerob to, lebo sa popicháš! Ježiš sa usmial a pokračoval: Aj lôžko by som mal kráľovské – a ukázal na drevo, ktoré bolo na zemi. Potom si rozopol košieľku, položil prst na bok a povedal: Tu by som mal kópiou vyrytý kráľovský znak. Kráľ má všetko a všetko môže. Ja by som teda rozdal všetko a každého by som chcel urobiť šťastným.
     Čo myslite, bratia a sestry, prečo sme si neporozprávali túto legendu? Sú v nej pravdy, ktoré sa dotýkajú dnešného sviatku. Začnime teda pekne po poriadku.
     Ježiš Kristus je Kráľ. Už prorok Micheáš, ktorý žil pred 2800 rokmi hovorí takto: A ty, Betlehem, Efrata, primalý si medzi tisícami Júdu; z teba mi vyjde ten, čo má vládnuť v Izraeli… A súčasník Micheáša, prorok Izaiáš, dodáva: Chlapček sa nám narodil, daný nám je syn, na jeho pleci bude kniežatstvo a bude nazvaný: zázračný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja. O tom, že Ježiš Kristus je Kráľ svedčia aj Evanjelisti. Lukáš píše správu o zjavení sa anjela Gabriela Panne Márii, kde hovorí: Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca. Evanjelista Matúš v stati o príchode troch kráľov píše takto: Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť. A ten istý Evanjelista v správe o Umučení Krista do úst Piláta kladie otázku: Si židovský kráľ? On mu odpovedal: Sám to hovoríš. Aj dnešné evanjelium nám podáva dôkaz, že Ježiš je Kráľ. Veď jasne hovorí: Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. A tak tieto citáty zo Svätého Písma nám jasne dokazujú, že Ježiš je Kráľ.
     V legende nájdeme ešte aj iné pravdy, ktoré sa týkajú životného poslania Krista Kráľa. Jeho úlohou bolo rozdať všetko a každého urobiť šťastným. Aké mal Ježiš bohatstvo? Narodil sa v maštali, býval v chudobnom domčeku v Nazarete, počas svojho verejného účinkovania nemal kde hlavu skloniť, bol potulným kazateľom, na kríži sa zriekol i vlastných šiat. To nám iba potvrdzuje, že Ježiš rozdal všetko. Ale položme si ďalej otázku: Urobil Ježiš ľudí šťastnými? Evanjelisti o tom píšu takto: hluchí počujú, slepí vidia, nemí hovoria, malomocní sú čistí, chromí chodia, hladní sú nasýtení, hriešnici sú omilostení. Ježiš sa nevyhýbal nikomu: ani mýtnikom, ani hriešnikom, ani Samaritánom, ani farizejom, ani zákonníkom. Ježiš miloval všetkých ľudí a chcel ich urobiť šťastnými, preto nám zanechal Eucharistiu a ostatné sviatosti. A tak nás dnešný deň napĺňa radostným výkrikom: Náš Ježiš je Kráľ, ktorý rozdal všetko a urobil nás šťastnými!
     Každý kráľ má aj poddaných, ktorí mu slúžia. Aj my máme slúžiť nášmu Kráľovi. Ale ako? Poučí nás o tom ďalšia legenda: Žil raz jeden obor, ktorý bol pohanom. Zaumienil si, že bude slúžiť tomu, kto je najmocnejší na svete. Dal sa do služieb kráľovi. Kráľ raz poriadal hostinu, na ktorej potulný spevák spieval hroznú pieseň o diablovi. Keď ju kráľ počul, celý sa triasol od strachu. Obor bol znechutený, keď videl, že diabol je mocnejší ako kráľ, a preto sa dal do služby jemu. Raz, keď spolu s diablom kráčali, prišli na rázcestie, kde stál kríž. Akonáhle diabol uvidel kríž, začal sa triasť ako osika a obor zistil, že sa bojí Ukrižovaného. Preto sa rozhodol, že bude slúžiť jemu, ale nevedel ako. Šiel sa opýtať starého pustovníka. Ten mu povedal: Modli sa! No obor odvetil: Neviem, nik ma to nenaučil! Nato pustovník mu dal inú radu: Posti sa! No obor odvetil: Nemôžem. Ja musím veľa jesť, inak by som zoslabol a zahynul. A tak pustovník rozmýšľal ďalej. Zrazu ho napadla úžasná myšlienka: Pozri na kríž! Ten, čo na ňom visí nás miloval a za nás sa obetoval. Dokonca povedal, že čokoľvek urobíme jednému z jeho priateľov, to urobíme jemu samému. Pozri, tu je rieka, ktorá nemá most. Zobrala ho voda. Ľudia nemajú kade prejsť na druhú stranu. Ty si silák, teda prenášaj ich, rob dobré skutky, a tak budeš slúžiť Ukrižovanému. Obrovi sa to zapáčilo. Ochotne prenášal ľudí, až jedného dňa prišiel k nemu chlapček a prosil ho, aby ho preniesol. Natešený skočil do vody, že môže pomôcť dieťaťu. Ale zostal prekvapený, lebo chlapček bol veľmi ťažký. Myslel, že ho neunesie. Len s vynaložením posledných síl sa dostal k druhému brehu. Úplne vyčerpaný sa priznal chlapcovi: Chlapče, chlapče, si ty ale ťažký! A chlapec mu na to odpovedal: Nediv sa, veď si na svojich ramenách niesol toho, ktorý stvoril celý svet! A po týchto slovách chlapec zmizol. Obor sa odvtedy volal Christoforus, t. j. ten, ktorý niesol Krista. Často kľačal pred Ukrižovaným a ďakoval za to, že takto sa mu odmenil najmocnejší Kráľ.
     Kristovi Kráľovi máme slúžiť cez blížnych. Milovať ich, pomáhať im, odpúšťať im, a tak ich niesť k nášmu Ježišovi, ktorý je Kráľ a neustále žije a kraľuje. Využime aj tento posledný týždeň cirkevného roka, aby sa niesol v službe Kristovi Kráľovi.