Archív Nedeľných čítaní a homílií

3. veľkonočná nedeľa - rok A


     V ten deň išli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?“ Zastavili sa zronení a jeden z nich menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“ On im povedal: „A čo?“ Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.“
     On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo. Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!“ Vošiel teda a zostal s nimi. A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“ Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.


Lk 24, 13– 35

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Predovšetkým vy starší, bratia a sestry, si možno spomeniete na film „Farár u svätého Dominika“, ktorý priaznivo naladil najmä mladých ľudí voči kňazom. Starší kňazi hovoria, že keď sa v tých dňoch objavili na uliciach v reverende, ľudia ich úctivo zdravili, usmievali sa na nich, ba veľa sa rozprávalo o tom, koľko ľudí začalo navštevovať kostoly. Iste ale bolo dosť aj takých, ktorí o Krista nejavili záujem. Od premietania filmu uplynulo možno päťdesiat rokov a situácia sa iste zmenila. V mnohom ohľade k lepšiemu. Ale zmenila sa v i v otázke viery?
     Odpoveď nám má pomôcť nájsť dnešné evanjelium. Máme pred očami dvoch učeníkov, ktorí mali problémy s vierou. Len si ich predstavme, ako odchádzajú z Jeruzalema sklamaní, smutní, zlomení, s pošramotenou vierou v Ježiša. Tri roky v ňom videli Mesiáša a zrazu také nešťastie – popravili ho ako najväčšieho zločinca. Ich nádeje sa úplne rozplynuli, preto čím skôr museli z Jeruzalema utiecť, ale pred vlastnými myšlienkami neutiekli. Znova a znova sa tlačili na myseľ. Tu sa do ich života opäť zamiešal Ježiš, im sa pomaly začínajú otvárať oči a spoznávajú ho. Poznanie zmŕtvychvstalého Krista ich obnoví vo viere a takto obnovení sa vracajú späť do Jeruzalema, aby radostnú zvesť podali ďalej.
     Tak je to aj s vierou v dnešnej dobe.
     Pozrime sa na dva obrazy zo súčasného života. V istom činžiaku bývajú mladí manželia, ktorí nechodia do kostola, nemodlia sa, deti nábožensky nevychovávajú a nedovolia ani starým rodičom, aby vnúčatám povedali čosi o Pánu Bohu. Ba vnúčatá majú zakázané starých rodičov navštevovať, lebo rodičia neznášajú ich sväté obrazy, modlitebné knižky a nábožnosť.
     Ale pozrime sa ďalej. V kúpeľoch na jednej izbe býva šesť mužov. Jeden z nich je tichý, skromný, nenápadný. Vždy večer ide prvý na izbu a keď ostatní vkročia dnu, nájdu ho modliť sa. Ba pozreli mu aj do kufra a našli tam Sväté písmo a modlitebnú knižku. Prvé, čo ich napadne, je, že to bude asi kňaz a musia si pred ním dať pozor na ústa. Ale nie je to kňaz. Pracuje ako inžinier v jednej firme a často chodí do zahraničia na vedecké sympóziá. Je to teda vzdelaný človek dnešnej doby, ktorý sa ale modlí a chodieva na bohoslužby.
     Teraz si porovnajme mladých manželov z činžiaku a pacienta z kúpeľov. Manželia nestoja o Ježiša a pacient nemôže bez neho žiť. Ako je to možné? Odpoveď nám dáva dnešné evanjelium. Kto spozná Ježiša, ten bez neho nemôže žiť!
     Počujme, čo povedala blahoslavená Angela z Foligno: „Kto hlboko pozná, ten vrúcne miluje. Kto málo, chabo a matne miluje Ježiša, ten si ho nevie oceniť a keď má voliť medzi vyšším platom a vierou, dá prednosť platu pred Ježišom.“ Presne takto slabo poznali mnohí ľudia Ježiša, a preto ho opustili a dali prednosť peniazom, kariére, pohodliu, hriechu… Aké poučenie z toho plynie pre nás? Múdry človek sa má stále snažiť o hlbšie poznanie Ježiša. A ako to možno dosiahnuť? Odpoveď nám opäť ponúka dnešné evanjelium.
     Učeníkom sa začali otvárať oči, keď im Ježiš citoval Písma. To je prvý spôsob, ako hlbšie ho spoznať. Denným čítaním Svätého písma. Či chceme, alebo nechceme, je to najčítanejšia kniha na svete. Ale buďme úprimní, máme ju doma? A keď ju máme, kedy som z nej naposledy čítal? Kedy som nad prečítaným textom rozjímal? Kedy som sa naposledy modlil Žalmy? Nuž či nás nezahanbia rozliční sektári?
     Učeníci ho spoznali pri lámaní chleba, teda pravidelná účasť na nedeľnej svätej omši je ďalší spôsob ako spoznať Krista. Tu sa na pokračovanie rozpráva o Ježišovi a ten, kto pozorne sleduje bohoslužbu, má možnosť ho hlbšie poznávať. Niektorí ľudia hovoria, že pri svätej omši im až priam horí srdce a majú veľkú pravdu.
     Lámanie chleba končilo svätým prijímaním, keď sa dal Ježiš Emauzským učeníkom za pokrm. To je vrchol poznania Ježiša Krista. Kto ho zbožne prijíma aspoň každú nedeľu, v tom rastie ustavičné poznanie, že každý, kto ho požíva, zostáva v ňom a má život večný.
     Keď takto, bratia a sestry, hľadíme na vieru, môžeme ju vnímať ako bremeno, ako ťarchu, či zaostalosť alebo tmárstvo? Necítime, že viera v Ježiša je šťastie a požehnanie pre ľudský život? Preto po príklade učeníkov z dnešného evanjelia aj my sa snažme hlbšie poznávať Krista. Potom ho budeme môcť so zápalom ohlasovať všetkým, ktorých nám Boh pošle do cesty. A modlime sa aj za tých, ktorí sú pomýlení a nepoznajú alebo nechcú spoznať Krista, aby pochopili, že len život s ním je krásny a šťastný.
     Teda zmenil sa život viery spred päťdesiatich rokov? Azda ani nie. Lebo aj dnes sú ľudia zapálení pre Krista, ale aj takí, ktorí o neho nestoja. Ale je dôležité, aby sme my stáli na tej správnej strane a pomáhali aj iným postaviť sa za Krista.