Archív Nedeľných čítaní a homílií

Sviatok svätej rodiny- rok A


     Po odchode mudrcov sa Jozefovi vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil.“ On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta. Tam zostal až do Herodesovej smrti, aby sa splnilo, čo povedal Pán ústami proroka: „Z Egypta som povolal svojho syna.“ Po Herodesovej smrti sa Pánov anjel zjavil vo sne Jozefovi v Egypte a povedal mu: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku a choď do izraelskej krajiny. Tí, čo striehli na život dieťaťa už pomreli.“ On vstal, vzal dieťa i jeho matku a vrátil sa do izraelskej krajiny. Ale keď sa dopočul, že v Judei kraľuje Archelaus namiesto svojho otca Herodesa, bál sa ta ísť. Varovaný vo sne, odobral sa do Galilejského kraja. Keď ta prišiel, usadil sa v meste, ktoré sa volá Nazaret, aby sa splnilo, čo predpovedali proroci: „Budú ho volať Nazaretský.“


Mt 2, 13- 15. 19- 23

Myšlienky k homílii diakona Juraja Kormútha

     Včera väčšina z nás prežívala pekné chvíle v kruhu svojich blízkych a ak sa nám nepripiekol štedrovečerný kapor alebo deti nepodpálili vianočný stromček, tak sme pravdepodobne plní príjemných dojmov. Každý človek našej kultúry v tento čas zväčša spomína na blízkych, na priateľov a známych. Posielajú sa pozdravy, SMS-ky, kupujú sa darčeky, konajú sa návštevy. Hľadáme ideál našich vzájomných vzťahov, na ktorý sme počas roka tak trochu pozabudli. Dnes sme hádam o čosi spokojnejší – kapor je zjedený, SMS-ky poslané, darčeky rozbalené, a tak snáď nič nebráni tomu, že si konečne môžeme oddýchnuť.
     Do týchto príjemných chvíľ Cirkev zaradila sviatok Svätej rodiny, a preto je vhodné povedať niečo o rodine a svätosti. Najradšej by som pozval sem k ambóne niekoho z vás, otcovia a mamy, aby ste vyjadrili vašu predstavu o tom, ako ľudia majú žiť, aby ich rodina bola svätá. Isto by sme sa dozvedeli o mnohých námahách a obetách, ktoré prinášate z lásky vo svojich rodinách aj o túžbach, ktoré napĺňajú vaše srdcia. Čosi z našich predstáv môžeme zachytiť v našich vianočných pozdravoch či želaniach. V našich prianiach druhým ľuďom často spoznávame i náš ideál: Milostiplné, požehnané a pokojné, radostné a príjemné, šťastné a veselé. Sami ste len nedávno počuli alebo čítali či hovorili podobné pekné priania.
     Asi je dosť rozšírené považovať za ideál kresťanskej rodiny pokojný, úspešný život, nerušený nepredvídanými udalosťami. Veď pokojný život je znamením Božieho požehnania, nie? Božie slovo nám dnes predstavuje trochu iný ideál. Život svätej rodiny nebol vôbec jednoduchý a bez problémov. Naopak. Od začiatku do konca problémy boli… a aké! Už len počatie dieťaťa zahalené tajomstvom na začiatku ich spoločného života. Niesol túto udalosť Jozef so stoickým pokojom? Nie tak úplne – chcel Máriu prepustiť. Potom úklady dieťaťu, únik do Egypta, návrat a opäť strach o budúcnosť. Boh nezariadil vždy „pohodu“ v ich životoch, ani na začiatku a ani neskôr. Ježiš nepriniesol rodičom len samú radosť. Ktorých rodičov by potešilo, keby stratili syna a až po troch dňoch ho našli v chráme? Koho by nezarazila odpoveď Vari ste nevedeli, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca? Ktorú matku by potešilo, že syn vyzdvihuje svojich učeníkov na jej úkor? Ktorá matka by sledovala s nadšením, ako vlastný syn umiera hanebnou smrťou na kríži? Problémy boli aj v Svätej rodine a smelo môžeme povedať, že väčšie ako vo väčšine našich rodín. Neprehliadnime to, že sa Jozef a Mária nikdy nenechali ohraničiť týmito ťažkosťami, ale zostali otvorení pre Božiu cestu. A vyplatilo sa im to. Boh totiž vytvoril cestu tam, kde cesta nebola. Na Jozefovi a Márii je sympatické, že cez ťarchu neriešiteľných ťažkostí dokázali stáť pred Bohom a načúvať mu. A nielen načúvať, ale aj prijať jeho slovo do konkrétnej životnej udalosti. To nie je vôbec samozrejmé, veď v problémoch je veľmi lákavé preraziť si vlastnú cestu a nechať Boha bokom.
     Jozef s Máriou nám dnes ponúkajú vianočný dar – recept na svätosť našich rodín. Pozvali Boha jednoducho do svojho stredu. Rozhodli sa kráčať po ceste svojho života s Božou prítomnosťou a požehnaním. Kráčať po nej nejde bez ťažkostí, ale iba tak možno dozrieť v láske a spoznať Božiu veľkorysosť. Aj dnes Boh klope na dvere našich domov či bytov. Kde mu otvoria dvere, tam prichádza, aby nás mohol obdarovať skutočným bohatstvom. On klope cez všetkých, ktorí sú v ťažkej kríze, alebo nemajú rodinu z najrôznejších dôvodov. Cez tých, ktorých manželstvo sa rozpadlo, ktorí boli opustení svojimi partnermi, rodičmi alebo deťmi, cez tých, ktorí majú inú sexuálnu orientáciu, cez tých, ktorí v sebe nenašli dosť odhodlania či vlôh k manželstvu, alebo jednoducho nemali to šťastie nájsť si vhodného partnera. Práve tých nám dnes Boh kladie na srdce, aby sme im otvorili a priniesli Boží pokoj, radosť a nádej. Takýchto ľudí stále pribúda. Ak hovoríme, že Cirkev (my všetci) sme duchovnou rodinou, potom táto rodina má byť otvorená aj pre nich, aj keď nás to môže stáť námahu alebo spôsobiť isté ťažkosti. Nesmieme dopustiť, aby sa cítili v našom cirkevnom spoločenstve opustení ako ľudia nižšej kategórie. Prinesme Ježiša Krista tam, kde ho potrebujú. To sú skutočné Vianoce.
     V Číne si ľudia prajú dostatok nezaujímavých časov. Nezaujímavé časy sú také, keď človek neprežíva žiadne ťažkosti a príliš si na ne nespomína. Jednoducho sú nezaujímavé. Chceme my prežiť podobne čas Vianoc? Asi nie, veď Boh nám ponúka dobrodružstvo lásky – spolu s ním cez našich blížnych.