Archív Nedeľných čítaní a homílií

21. nedeľa v období „cez rok“ - rok A


     Keď Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ Oni vraveli: „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“ „A za koho ma pokladáte vy?“, opýtal sa ich. Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ Ježiš mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“ Potom prikázal učeníkom, aby nikomu nehovorili, že on je Mesiáš.


Mt 16, 13- 20

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Neexistuje škola, kde by sa žiaci naučili všetko naraz. Naopak, vyučovanie sa deje postupne, aby žiaci, ako dospievajú, získavali čím viac nových vedomostí a stávali sa vzdelanejšími a múdrejšími.
     Aj Ježiš vo svojej škole vyučoval učeníkov postupne a takým istým spôsobom sa im aj predstavoval. Najskôr bol pre nich Učiteľom, potom Divotvorcom, neskoršie Mesiášom – Osloboditeľom. Napokon malo vyvrcholiť ich poznanie vtedy, keď im chcel povedať, že je Synom nebeského Otca. Preto sa utiahol do samoty a modlil sa. Robil tak vždy vtedy, keď mal pred sebou dôležité poslanie. Potom položil apoštolom otázku: Za koho pokladajú ľudia Syna človeka? Učeníci odpoveď veľmi dobre poznali, veď sa pohybovali medzi ľuďmi, preto jeden cez druhého kričali: Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov. Určite na svoje odpovede boli aj patrične hrdí, veď to všetko boli veľmi významné osobnosti. Ježiš však nebol spokojný, lebo to ho nevystihovalo. Preto sa ich priamo spýtal: A za koho ma pokladáte vy? Tu sa ozval Peter: Ty si Mesiáš, Syn živého Boha. Ježiš mu zablahoželal k správnej odpovedi, ktorú mu zjavil sám Boh: Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A pokračoval: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi. Tým zdôraznil, že správnu odpoveď, ktorú Petrovi zjavil nebeský Otec, on bude zjavovať ľuďom, ktorí mu budú zverení. A v budúcnosti Peter a jeho nástupcovia budú vždy hlásateľmi spoľahlivých informácii o Kristovi, Božom Synovi.
     Peter dostal prísľub na úpätí hory Hermon 2700 metrov vysokej, pri Filipovom cisárskom meste, kde sa vypínala skala a na nej chrám rímskeho vládcu Augusta. Takúto scenériu mal Ježiš pred očami, keď dával Petrovi moc. Bolo to veľmi výstižné, keď mu povedal, že je Skala a na nej postaví svoju Cirkev. Moc kľúčov znamená, že Ježiš sa chcel na neho spoľahnúť a na ňom chcel stavať bezpečnosť svojho Domu. Tento zámer potvrdzujú aj slová zväzovať a rozväzovať. Slovo zväzovať používali učitelia Zákona, keď hovorili o nejakej náuke, ako o pravej, a preto záväznej. Slovo rozväzovať zasa používali vtedy, keď dávali na vedomie, že niečo nie je isté a netreba sa toho držať. Ešte častejšie však hovorili o zväzovaní a rozväzovaní tam, kde išlo o disciplínu, najmä o prijatie alebo vylúčenie z izraelského spoločenstva. Tu sa Peter stáva základom istoty, či tá alebo oná náuka o Božom Synovi je pravá, či ten, kto vedome o Kristovi niečo tvrdí alebo popiera, patrí ešte do Cirkvi alebo je už mimo nej.
     Aj dnes znie Ježišova otázka: Za koho ma pokladajú ľudia? Tu sme pohotoví hneď reagovať, lebo sa medzi nimi pohybujeme: za proroka, fakíra, mága, podvodníka, za človeka, ktorý nikdy nežil. Ježiš však kladie aj druhú otázku: Čo ty hovoríš o mne? Tu však nastáva hlboké ticho. Nie je dňa, v ktorom by Ježiš nežiadal odpoveď na túto otázku. Ako teda žijem? Dosvedčujem svojimi myšlienkami, slovami a skutkami, že Ježiš je Boží Syn? Možno si niekto povie, že je to ťažké. Áno, je to ťažké, ale Kristus v každej dobe nám necháva Petra, ktorý je pre nás príkladom, vodcom, čo ukazuje cestu.
     Peter… Skala a na nej nepremožiteľná Cirkev.
     Peter… Kľučiar Božieho kráľovstva, držiteľ symbolu duchovnej moci jeho aj jeho nástupcov.
     Peter… vedený Božím Duchom, čo zviaže alebo rozviaže vo veciach viery a mravov, je zviazané a rozviazané aj pred Bohom v nebi.
     To sú tri obrazy, ktoré jasne hovoria, že vždy treba byť s Petrom a nikdy proti nemu. Vždy treba byť s tými, ktorých Peter poverí, aby nás v jeho mene učili, viedli a pritom vždy dbajú, aby sami boli v náuke aj v disciplíne s ním zajedno. Ten dnešný Peter sa volá Benedikt XVI. Rešpektujem ho? Modlím sa za neho? Vidím v ňom Petra a teda aj Krista?
     V januári 1979 pápež Ján Pavol II. navštívil južnú Ameriku a Mexiko. Na cestách vždy zavítal do najchudobnejších štvrtí a urobil tak aj v tomto prípade. Po ceste vzal do rúk malého chlapca, zdvihol ho, pobozkal a požehnal. Keď to videla jeho matka, od dojatia omdlela. Keď sa prebrala, povedala: Ešte nikto nikdy nepreukázal môjmu dieťaťu toľko lásky a pozornosti. To je najkrajšia novina pre mňa a pre celý svet. Pápež robí to isté, čo robil Kristus.
     Uvedomme si to aj my a na príklade Petrovho námestníka sa utvrďme, že Ježiš je naozaj Syn Boží a našou povinnosťou je o ňom vydávať svedectvo.
     Nebeský Otče, daj nám silu byť vždy pozornými poslucháčmi tam, kde nám hovoríš o Kristovi a smelými vyznávačmi tam, kde sa o jeho Božstve aj iní majú dozvedieť.