Archív Nedeľných čítaní a homílií

27. nedeľa v období „cez rok“ - rok A


     Ježiš povedal veľkňazom a starším ľudu: „Počujte iné podobenstvo: Istý hospodár vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali jeho diel úrody. Ale vinohradníci jeho sluhov pochytali; jedného zbili, iného zabili, ďalšieho ukameňovali. Znova poslal iných sluhov, viac ako predtým, ale aj s nimi urobili podobne. Napokon k nim poslal svojho syna, lebo si povedal: „K môjmu synovi budú mať úctu.“ Ale keď vinohradníci zazreli syna, povedali si: „To je dedič. Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše!“ Chytili ho, vyvliekli z vinice a zabili. Keď potom príde pán vinice, čo urobí tým vinohradníkom?“ Odpovedali mu: „Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu.“ Ježiš im povedal: „Nikdy ste nečítali v Písme: „Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná“? Preto vám hovorím: Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu.“


Mt 21, 33- 43

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Ako často počúvame vety: Mňa sa to netýka! Čo ma do toho? Mňa do toho naťahaj! Z nich vieme, že ľudia sa neradi starajú do vecí iných, radšej sa utiahnu do seba a vytvoria si akúsi ulitu, v ktorej žijú.
     Možno podobné myšlienky napadli aj nás po vypočutí si dnešného evanjelia. Ježiš vyrozprával podobenstvo v poslednom týždni svojho verejného účinkovania. Prišiel do Jeruzalema aj napriek tomu, že vedel, čo ho čaká. Aké sú hlavné postavy podobenstva? Vinica je starozákonná cirkev, jej majiteľom je Boh, obrábateľmi sú vodcovia ľudu, sluhami proroci a hospodárov syn je Kristus. Preto niekoho môže napadnúť, že nás sa to netýka. Ale, čo myslíte, boli Ježišove slová aktuálne iba v čase jeho pozemského života? Všetci cítime, že tomu tak nie je. K vinici môžeme pripodobniť nielen celý svet, ale aj náš malý svet – našu dušu.
     Boh dal ľuďom svet, aby v ňom hospodárili, lenže oni začali konať bez neho a skoro naň zabudli. Ibaže Boh na ľudí nezabudol. On nie je dajaký ospalý deduško, ktorý privrie obe oči nad šibalstvami človeka. Naopak, berie konanie ľudí veľmi vážne a človeka pokladá za svojho partnera pri riadení sveta. Preto, keď vidí, že ľudia robia chyby, posiela im svojich poslov, aby ich varovali pred nešťastím a záhubou, do ktorej sa rútia. K tomu používa rôzne napomenutia, nešťastia, ekologické katastrofy… Ale používa pre ten účel aj ľudí, či už kňazov alebo horlivých laikov, ktorí majú upozorniť na nesprávny spôsob života, ktorý sa nezhoduje s Božou vôľou. Ale ako reaguje svet? Poslov odháňa od seba a pomáha si, aby na nich zabudol cez alkohol, drogy, sexuálnu neviazanosť, zábavu a udupané svedomie. Boh sa však nevzdáva v boji o človeka a posiela mu vlastného Syna. On však tiež nie je prijatý a pod zámienkou vedeckého ateizmu a konzumizmu ho svet prehlasuje za vymyslenú bytosť, bájneho hrdinu, šarlatána a tým ho vlastne druhý raz zabíja.
     K vinici môžeme pripodobniť aj našu dušu. Boh – Hospodár robí všetko, aby prinášala bohatú úrodu. Dáva jej svoju milosť, živí ju Telom svojho Syna a posiela jej kňazov, ktorí majú Boží život v nej zveľaďovať. Doznajme si však, ako často s týmito darmi doslova hazardujeme. Umlčiavame hlas svedomia a potláčame ho výhovorkami, že žijeme v modernej dobe iným spôsobom života, ako naši predkovia, a aj Cirkev by mohla zmeniť niektoré zastarané praktiky. Nie je to však preto, že naša duša je zaťažená hriechom a z tejto vinice sme už dávno vyhnali Boha?
     Súhlasíme teda, že podobenstvo, ktoré Ježiš vyrozprával, je aktuálne aj v dnešnej dobe? Je to otázka bojkotu Boha, odporu voči nemu a zrieknutia sa ho. Preto evanjelium nám kladie do duší najzákladnejšie otázky nášho náboženstva: Aký je môj vzťah k Bohu? Aké miesto má Boh v mojom živote?
     Svätý Filip Neri raz navštívil priateľa, ktorý bol veľmi bohatý, ale aj skúpy. Keď vstúpil do jeho domu, všimol si, že na stene mu visí kríž. Vyzval ho: Skús ho dočiahnuť!, ale on, hoci sa naťahoval, nemohol. To musíš takto – dal mu pod nohy skrinku, v ktorej mal uložené peniaze. Sem vystúp a teraz dočiahni kríž. A šlo to. Filip na úspešný pokus svojho priateľa reagoval: Každý, kto chce dočiahnuť Krista, musí si pod nohy podložiť svoje bohatstvo. Filip bol poslom pre svojho priateľa.
     Aj nám Boh posiela poslov, či už k jednotlivcom alebo k celému svetu. Nezatvárajme si pred nimi oči, uši ale najmä srdcia. Chcú, aby vinica našej duše bola dobre obrobená a prinášala úrodu.
     Pane, pomôž nám dosiahnuť vo vinici našich duší také výsledky, ktorými by sme ťa uspokojili a potešili.