Archív Nedeľných čítaní a homílií

31. nedeľa v období „cez rok“ - rok A


     Ježiš povedal zástupom i svojim učeníkom: „Zákonníci a farizeji zasadli na Mojžišovu stolicu. Preto robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia, ale podľa ich skutkov nerobte: lebo hovoria, a nekonajú. Viažu ťažké až neúnosné bremená a kladú ich ľuďom na plecia, ale sami ich nechcú ani prstom pohnúť. Všetko, čo robia, konajú iba preto, aby ich ľudia videli: rozširujú si modlitebné remienky a zväčšujú strapce na šatách, radi majú popredné miesta na hostinách, prvé stolice v synagógach, pozdravy na uliciach, a keď ich ľudia oslovujú Rabbi. Vy sa nedávajte volať Rabbi, lebo len jeden je váš Učiteľ, vy všetci ste bratia. Ani Otcom nevolajte nikoho na zemi, lebo len jeden je váš Otec, ten nebeský. Ani sa nedávajte volať Učiteľmi, lebo len jediný je váš Učiteľ, Kristus. Kto je medzi vami najväčší, bude vaším služobníkom. Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“


Mt 23, 1- 12

Myšlienky k homílii diakona Jozefa Vaľka

     Iste nejeden z nás už niekedy zatúžil po vyššom postavení v spoločnosti, byť aspoň na chvíľku niekomu nadriadeným, dávať iným vykonávať rôzne úlohy. Byť slávny, aby ma všetci neustále obdivovali, aby som sa stal ich idolom, ktorý budú uctievať. To všetko je však iba svetská sláva – poľná tráva. Nám by predsa malo ísť o niečo viac, predovšetkým o hodnotu našej duše.
     Povýšiť zákon nad Boha, to bola filozofia židovských zákonníkov a farizejov z evanjelia, na ktorých nám poukazuje vo svojej reči Ježiš Kristus. Stavia pred náš zrak názorne ich pokrytectvo, v ktorom jasne vidieť rozpor medzi tým, čo hlásali, a tým, čo konali. Neúnosné bremená kládli ľuďom na plecia, ale oni ich nemienili znášať. Označenie farizej, neznamenalo v tých časoch to, čo znamená v súčasnosti. Farizeji boli ľudia, ktorí kládli veľký dôraz na zákon. Milovali Boha skrze zákon, ale častokrát z toho ostala len láska k zákonu. Stali sa z nich ľudia, ktorí stratili pojem Boha a ostal im už iba holý zákon, ktorý potom ľudí zväzoval a obmedzoval. Boli predovšetkým vodcami národa, preto ak chceli zostať verní predstavám ľudu, museli sa zastávať cti svojho Boha, ako to robili ich predkovia dávno predtým. Horlivosť farizejov vzbudzovala navonok dojem, ako keby im išlo len o Boha, ale v skutočnosti však hľadali len vlastnú slávu. Boli pyšní, chceli, aby ich ľudia obdivovali, aby im závideli ich postavenie. A tu zrazu prichádza niekto, kto im tieto „božské“ pocty od svojich „poddaných“ a ich falošnú autoritu narúša. Niekto, kto sa snaží osvietiť mysle i srdcia ľudu tým pravým Božským svetlom. Na rozdiel od farizejov, ktorí celú ľudskú činnosť uvádzajú do vzťahu so Zákonom, Ježiš ju uvádza do jediného a pravého vzťahu, a to s Bohom. Predostiera nám cestu pokory. Cestu, v ktorej sa môžeme bez akýchkoľvek zábran opierať o Pána, so všetkým čo prežívame, či už sú to chvíle radostné alebo bolestné s množstvom problémov. Pokora je to, čo chýbalo farizejom a častokrát chýba aj nám. Mnohí neraz z povýšenectva chceme, aby nás tí druhí volali našimi titulmi, aby nás len chválili, aby nám závideli naše postavenie, naše úspechy, o ktoré sme sa vlastným pričinením možno ani nezaslúžili. Nenechajme sa zviesť závisťou. Aj keď sa majú mnohokrát lepšie ako my a sú na popredných miestach, ale dokedy?!
     Výzva dnešných Ježišových slov je jasná – s pokorou dodržiavať Zákon, ale vždy mať pred ním na prvom mieste Boha. Nežiť dvojtvárnosťou. Byť obozretný pred falošnými učiteľmi, ktorí nás chcú zviesť z cesty vedúcej do nebeského kráľovstva. Našim jediným Učiteľom na tejto ceste nech je sám Ježiš Kristus, ktorý o sebe povedal: Ja som cesta pravda a život. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života. Kto berie Krista za svojho jediného učiteľa života, ten sa nikdy nesklame.
     Prežívajme naše dni, ktoré nám Boh dáva k tomu, aby sme svojím príkladným kresťanským životom boli hodní volať sa Božími deťmi, a tak druhým pomáhali spoznať jediného a pravého Učiteľa, ktorý nám ukazuje správnu cestu.