Kontakt
2. pôstna nedeľa - rok A
Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrh do samoty. Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo. Vtom sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním. Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak a z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“ Keď to učeníci počuli, padli na tvár a veľmi sa báli. No pristúpil k nim Ježiš, dotkol sa ich a povedal im: „Vstaňte a nebojte sa!“ A keď zdvihli oči, nevideli nikoho, iba Ježiša. Keď zostupovali z vrchu, Ježiš im prikázal: „Nikomu nehovorte o tomto videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.“
Mt 17, 1- 9
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Mnohí z vás ste sa zúčastnili na karnevale, kde najzaujímavejším momentom je snímanie masiek. To bolo prekvapenia, keď sme zistili, kto sa pod akou maskou skrýval!
Aj Ježiš pred apoštolmi ukázal svoju pravú Božskú podobu. Veď pre neho oni zanechali rodiny, svoje domy, lode, polia a pridali sa k neznámemu kazateľovi. Iste mnohí krútili hlavami nad nimi a mysleli si, že sa pomiatli. Apoštoli však vedeli, že sa rozhodli správne. Cítili, že z Ježiša vyžaruje čosi tajomné a príťažlivé. Keď ich vyviedol na Horu, uvideli Ježišove svetlo, biele rúcho, Mojžiša, Eliáša a počuli Otcov hlas z oblaku, ktorý potvrdil, že Ježiš je Syn Boží. Potvrdil im, že on je Mesiáš, že cesta, po ktorej kráčajú, je správna. V tej chvíli spoznali pravú Ježišovu tvár.
Ježišovo premenenie na hore Tábor je výzvou aj pre nás, aby sme zložili masky a ukázali svetu svoju pravú tvár – tvár Božieho dieťaťa, tvár Kristovho brata a sestry. Všetci však dobre vieme, aké je to ťažké, ako nás viažu veci tohto sveta. Lenže výzva Ježiša, aby sme sa odmaskovali, je aktuálna, a najmä v pôstnom čase. Aby sme boli toho schopní, Ježiš nám ponúka správnu cestu cez modlitbu a pôst.
Slovo pôst je etymologicky príbuzné výrazom opustiť, pustý, pustatina, púšť. To je terapia na riešenie osobných problémov a odmaskovanie sa. Je potrebné utiahnuť sa do samoty, na púšť. Možno sa s úsmevom spýtate: Ja, starý „Prešporák“ o žiadnej púšti v Bratislave neviem. A keby predsa tu niekde nablízku bola, ani si nemôžem dovoliť sa utiahnuť, veď mám svoje povinnosti v práci, v škole, v rodine, mám svoje záľuby…
Predstavte si, že je možné utiahnuť sa do samoty aj v Bratislave. My si totiž môžeme vytvoriť „púšť“ aj uprostred mesta. Tak nám to radí veľký muž dnešných čias Carlo Caretto. Musíme si utvoriť samotu v domácom prostredí a smelo to môžeme nazvať týždenné duchovné cvičenia v rodine. Možno si opäť s úsmevom poviete: Tak to tu ešte nebolo! Viem si predstaviť duchovné cvičenia v exercičnom dome či kdesi na chate, ale doma? Na také veci nemám čas! Či nestačí, že sa modlím, chodím v nedeľu do kostola a v pôstne piatky nejem mäso?! Nuž pre veriaceho, ktorý túži po väčšej dokonalosti a svätosti, by to nemalo stačiť. Potrebuje čosi viac a tu mu veľmi môžu pomôcť duchovné cvičenia.
Čo sú duchovné cvičenia? Je to systém nábožného cvičenia vo forme rozjímania, uvažovania, nazerania a spytovania svedomia. Tak sa o nich vyjadril svätý Ignác z Loyoly. Ako by sme mohli vykonať duchovné cvičenia v našej rodine alebo v spoločenstve? Treba sa dohodnúť na konkrétnom týždni a na dennom poriadku vzhľadom na čas pred prácou, počas práce a po práci. Napríklad:
Ráno účastníci cvičení skôr vstanú, aby mali dosť času na rannú modlitbu a rozjímanie, ktoré zakončia krátkym poďakovaním sa. V ňom sa porozprávajú s Bohom, ako sa majú správať v práci, v škole a všade tam, kde sa počas dňa dostanú.
Cez deň sa budú snažiť sústreďovať myšlienky z času na čas na Boha, ktorý je všadeprítomný a pýtať sa ho, akoby mohli čo najlepšie plniť jeho vôľu. Tu sa veľmi odporúčajú tzv. strelné modlitby.
Večer je ťažiskom duchovných cvičení. Treba sa výslovne venovať len duchovným veciam, preto je potrebné na celý týždeň odmietnuť návštevy, zrieknuť sa televízie a vôbec veci, ktoré by nás mohli rozptyľovať. Večer možno rozdeliť do troch etáp:
1. etapa – spytovanie svedomia nad prežitým dňom, v ktorom kladieme dôraz na poctivosť v práci a lásku k blížnym.
2. etapa – súkromné alebo spoločné rozjímanie po prečítaní kapitoly z náboženskej knihy, vypočutej kázne či knihy, obsahujúcej duchovné cvičenia. Je dobré o tejto téme viesť rozhovor, ktorý by mal pokračovať aj pri večeri.
3. etapa by mala byť vyplnená modlitbou a čítaním Svätého písma. Práve pri modlitbe odkladá človek masku a zotrváva pred Bohom a pred sebou taký, aký je. Zahľadí sa do svojej duše a neľutuje čas, ktorý tejto činnosti venuje.
Vyvrcholením duchovných cvičení je dobre pripravená svätá spoveď. Dôraz dáme na predsavzatie do ďalšieho života a samozrejme aj na nedeľnú svätú omšu, kde sa predsavzatie spečatí svätým prijímaním. Predsavzatie si treba premyslieť do všetkých podrobností a osvojiť si ho do ďalšieho života.
Napokon pridajme ešte niekoľko poznámok k duchovným cvičeniam:
– môže si ich vykonať aj ten, kto žije sám;
– nemusia trvať celý týždeň, ale napríklad iba tri dni;
– je rozumné ich ukončiť generálnou alebo celoživotnou svätou spoveďou.
Možno si po vypočutí poviete, že je to čosi neobvyklé a nemáte s tým skúsenosti. Skúsme ale v dnešnú nedeľu pouvažovať či v našej rodine alebo spoločenstve by neboli dobré duchovné cvičenia. Nie je práve teraz ten správny čas, aby sme sa odmaskovali a nahliadli do najtajnejších zákutí našej duše?
O slávnom Goethem je známe, že mal dve tváre. V spoločnosti bol hrdý, s pozdvihnutou hlavou a vždy so spokojnou tvárou. Keď pridáme k jeho výzoru elegantné oblečenie, parochňu, napudrovanú tvár, tak si môžeme ľahko predstaviť, prečo sa stal legendou už za svojho života. Ale to bola iba maska. V súkromí vyzeral až odpudzujúco. Jediný, kto mal vtedy k nemu prístup, bol komorník. Ten ho videl vyzlečeného, odlíčeného a bez parochne. Po jeho smrti povedal, že úžasný Goethe bol zhrbený starec s naklonenou hlavou a vráskavou tvárou stiahnutou od bolesti.
Prežívame pôstnu dobu. Ježiš nás vyzýva, aby sme zložili masky a ukázali svoju pravú tvár – tvár Božieho dieťaťa. K tomu nám môžu pomôcť aj duchovné cvičenia, hoci aj uprostred mesta. Využime túto ponuku k zmene nášho života.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
