Archív Nedeľných čítaní a homílií

5. pôstna nedeľa - rok A


     Lazárove sestry poslali Ježišovi odkaz: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.“Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“ Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára. Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol. Až potom povedal učeníkom: „Poďme znova do Judey.“ Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štyri dni v hrobe. Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu naproti. Mária zostala doma. Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel. Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá.“ Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych.“ Marta mu vravela: „Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení.“ Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“ Povedala mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“ Ježiš sa zachvel v duchu a vzrušený sa opýtal: „Kde ste ho uložili?“ Povedali mu: „Pane, poď sa pozrieť!“ A Ježiš zaslzil. Židia povedali: „Hľa, ako ho miloval!“ No niektorí z nich hovorili: „A nemohol ten, čo otvoril oči slepému, urobiť, aby tento nezomrel?!“ Ježiš sa znova zachvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom. Ježiš povedal: „Odvaľte kameň!“ Marta, sestra mŕtveho, mu povedala: „Pane, už páchne, veď je už štyri dni v hrobe.“ Ježiš jej vravel: „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?“ Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal.“ Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: „Lazár, poď von!“ A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou. Ježiš im povedal: „Porozväzujte ho a nechajte ho odísť!“ Mnohí z tých Židov, čo prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho.


Jn 11, 3 – 7. 17. 20 – 27. 33b – 45

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Kto z nás sa nevzdeláva? Iste každý rád zoberie do rúk dobrú knihu, prečíta si zaujímavý článok v časopise, v novinách, alebo si pozrie dobrý film v televízii. A to už nehovorím o školách, rozličných kurzoch alebo prednáškach na ktorých si človek môže svoje vzdelanie dopĺňať. Tieto slová platia aj v otázke našej viery. Samozrejme tým najdôležitejším prameňom na prehlbovanie si svojich vedomostí je Sväté písmo. Každú nedeľu z neho čerpáme, vzdelávame sa a nachádzame v ňom útechu, potešenie a povzbudenie do ďalšieho života.
     V dnešnú nedeľu Ježiš dáva presvedčivú odpoveď na najvážnejšiu otázku ľudstva a hovorí najpotešiteľnejšiu pravdu – pravdu o večnom živote: Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky.
     Ježiš svojich poslucháčov postupne pripravoval na skutočnosť zmŕtvychvstania. Vynikajúco k tomu poslúžila aj udalosť s Lazárom, ktorý zomrel v Betánii vzdialenej 3 km od Jeruzalema. Tu na Ježiša číhali jeho nepriatelia a naposledy, keď tam bol, chceli ho ukameňovať. Apoštoli si vydýchli, keď videli, že Ježiš sa tam nechystá. Po dvoch dňoch predsa len oznámil, že do Betánie. Apoštoli tomu vôbec nerozumeli a nechápali, že Ježiš chce zázrakom vzkriesenia mŕtveho posilniť ich vieru vo svoje a neskôr aj v ich zmŕtvychvstanie. Ďalej chcel prehĺbiť vieru aj v Lazárových sestrách v jeho mesiášsku moc a dobrotu. Napokon chcel prehĺbiť vieru aj v okolostojacich, aby uverili v neho, ako v Božieho Syna. A Ježiš chce prehĺbiť aj našu vieru v osobné zmŕtvychvstanie.
     Koľkých z nás prenasleduje strach zo smrti? Koľkí z nás sa proti nej búria? Kto z nás si nepovie, že ešte je čas, chce si požiť a užiť? Lenže nech robíme čokoľvek, smrti sa neubránime. Poznáme však jedného víťaza nad smrťou, ktorý síce zomrel a bol aj pochovaný, ale jeho hrob sa stal najväčším výsmechom smrti. Kristov hrob nebol jeho definitívnym koncom, ale jeho druhou kolískou. A to, čo sa stalo s Kristom, stane sa aj s nami, ak budeme mať vieru. Táto viera zotiera množstvo sĺz a hovorí, že smrťou nepadáme do ničoty, ale kráčame do žiarivej budúcnosti. Smrť nie je zánikom, ale povýšením do lepšieho života a nie je ani likvidáciou, ale prehodnotením nášho života. Boh nás nestvoril preto, aby nás zničil. Cez svojho Syna nám ukazuje, že hrob je druhou kolískou, kde sa život nekončí ale začína. A hoci sa dobre počúvajú tieto slová, predsa v nás môže byť neistota a nepríjemný pocit, lebo túžime po zárukách a chceme vidieť cestu k Bohu. Ježiš túto túžbu vyjadril slovami: Nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Cestou k Bohu je viera v neho a život podľa nej. Aby sme to mali úplne jasné svätý Jakub dodáva tieto slová: Lebo ako telo bez ducha je mŕtve, tak je mŕtva aj viera bez skutkov. Nestačí iba biť sa do pŕs a chváliť sa, aký som veriaci a pritom byť ľahostajný k modlitbe, nedeľnej svätej omši, ku sviatostiam, nečestne pracovať, hrešiť a kradnúť ako ostatní. Naopak, svoju vieru musím podporiť konkrétnymi skutkami. Len cesta viery a života podľa nej vedie k slávnemu zmŕtvychvstaniu.
     Pred niekoľkými rokmi vzbudila pozornosť kniha Roberta Moodyho Život po živote. Na príkladoch tzv. klinicky mŕtvych ľudí ukázal, že človek vlastne neumiera, hoci zomrie jeho telo. Klinickí mŕtvi, prinavrátení k životu, rozprávali svoje zážitky z tých chvíľ alebo hodín, kedy sa nositeľ sebavedomia, sebazážitku, to, čo sa nazýva ja alebo duša, vznášalo kdesi nad vlastným telom a s nevôľou sa pozeralo na lekárov, ktorí sa usilovali o jeho oživenie. Potom prechádzalo tmavým tunelom na konci ktorého bolo teplé a príjemné svetlo, pri ktorom sa zopakoval celý predchádzajúci život, stretlo sa so svojimi mŕtvymi príbuznými a plné nevôle sa muselo vrátiť do tela.
     Aj pre nás je pripravené úžasné stretnutie s Bohom, ktorý býva v neprístupnom svetle. Stretnutie, ku ktorému vedie cesta viery a života podľa nej. Nastúpme na túto cestu hneď, teraz a pomôžme po nej kráčať aj našim blížnym.
     Zakončime slovami pápeža Damaza, ktoré má vytesané na svojom hrobe: Ten, čo kráčal po mori a utíšil protivné vlny, čo dáva život zomierajúcim semenám zeme, ten, čo mohol rozviazať putá smrti, čo po troch dňoch temnoty mohol vyviesť brata z hrobu a odovzdať sestre Marte, verím, že ten aj Damaza vzkriesi z prachu.
     Dal by Pán, aby sme takú hlbokú vieru v zmŕtvychvstanie mali aj my.