Archív Nedeľných čítaní a homílií

4. adventná nedeľa - rok A


     S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami. Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku.


Mt 1, 18- 24

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Všetky dopravné linky majú svoj plán, čas príchodu aj odchodu. Niekedy sa tento poriadok môže narušiť, napríklad zlým počasím alebo dajakým nešťastím. Tak je to aj s ľudským životom. Aj on je Bohom naprogramovaný a naplánovaný. Ak ho človek dodržiava, je šťastný, ale ak začne konať proti Božiemu plánu, stáva sa nešťastným, často poznačeným rôznymi tragédiami.
     Biblické dejiny nás učia, že Boh často vstupoval do ľudských plánov. Iste to nerobil preto, aby spôsobil dajakú tragédiu, ale preto, aby človeka varoval, vystríhal a v konečnom dôsledku ho urobil šťastným. Spomeňme si na Abraháma, ktorý si ani nepripustil, že sa stane praotcom vyvoleného národa. Alebo si všimnime Mojžiša. Ani netušil, čo s ním Boh zamýšľa, že práve jeho poverí, aby vyviedol vyvolený ľud z egyptského otroctva. Zoberme si prorokov, ktorí sa niekedy tak báli Božieho poverenia, že chceli pred ním utiecť, lenže Boh si vždy našiel cestu, aby dosiahol svoju vôľu. Podobne je to aj s Máriou, ktorá ani vo sne netušila, že sa stane matkou Vykupiteľa, že práve ju si na túto úlohu vyvolil Boh.
     Evanjelium dnešnej nedele nám predstavuje Jozefa. On tiež mal svoje plány a túžby. Chcel si založiť rodinu a tešil sa na svadobný deň. Bol rozhodnutý čestne pracovať, živiť svoju rodinu, vychovávať deti a dožiť sa vnukov. Boh s ním mal však iný plán. Chcel mu zveriť Máriu a Ježiša. Všimli sme si, ako sa zachoval na Božiu výzvu? Aj keď dobre nechápal, čo Boh od neho žiada, urobil tak, ako bola jeho vôľa.
     Aj my máme svoje plány a predsavzatia. Často si dokážeme naplánovať a rozkúskovať život na rozličné etapy a tvrdo ideme za tým, aby sa všetko splnilo tak, ako sme si vysnívali. Lenže Boh z času na čas zasiahne do nášho života, do našich plánov a chce, aby sme ich zmenili. Iste to nerobí preto, aby spôsobil dajakú tragédiu, ale preto, aby nás usmernil, varoval, a aby náš život urobil šťastným. Nepošle k nám anjela, aby nám zvestoval svoju vôľu, ale si nájde iné cesty. Niekedy je to cez hlas svedomia, inokedy cez dobrú knihu, kázeň v kostole, cez hlas priateľov, ale aj cez dajaké nešťastie a tragédiu. Ak sme vnímaví a rešpektujeme Božie oslovenie, dávame mu svoje ÁNO, ak sa vyhýbame Božiemu hlasu a utekáme pred ním, svoje NIE dávame vlastne samotnému Bohu.
     Iste mi dáte za pravdu, že povedať Bohu ÁNO vo chvíľach, keď on chce veci úplne inak ako my, je veľmi ťažké. Často to znamená začať úplne odznova. Hneď to nedokázal ani Abrahám, ani Mojžiš, ani Mária… Aj oni sa najskôr pýtali: Prečo práve ja? Ako sa to stane? A keď im to Boh vysvetlil, ochotne splnili jeho vôľu. Mohli povedať aj NIE, svet by sa nezrútil a Boh by si na realizáciu svojich plánov našiel niekoho iného. To isté sa deje aj v našom živote. Aj nám Boh dáva slobodu rozhodnúť sa. Ak súhlasíme s jeho plánom, iste nám dá silu, aby sme ho dokázali zrealizovať. Ak nesúhlasíme, poverí niekoho iného, ale na to doplatíme iba my. My si pre svoju spásu nenájdeme iného boha.
     Jeden starý 80-ročný kňaz rozprával, ako sa dostal ku kňazstvu. Chodil s dievčaťom, mali sa radi a uvažovali o spoločnej budúcnosti. Bol presvedčený, že ju veľmi miluje a nedokázal by bez nej žiť. Prišli zásnuby a čoraz jasnejšie sa začalo hovoriť o termíne svadby. Práve v tom čase však mladý muž začal vo svojom vnútri počúvať zvláštny hlas, ktorý ho nabádal ku kňazstvu. O tom však nechcel ani počuť. Raz v nedeľu boli spolu v kostole a počúvali kňaza, ako vysvetľoval evanjelium o povolaní apoštolov a hovoril, že ak Pán niekoho volá, nemá sa brániť. Od tej chvíle začal intenzívne rozmýšľať nad hlasom, ktorý stále jasnejšie ho pozýval do kňazstva a rozhodol sa prijať to pozvanie. Napokon povedal, že tento krok nikdy neoľutoval a je šťastný, že poslúchol Boha a dal mu svoje ÁNO.
     O niekoľko hodín sa našim srdciam bude prihovárať Dieťa z jaslí. Daruje nám svoj príchod nielen pre radosť a pokoj, ale možno aj preto, aby zmenil život niekoho z nás. Venujme v nasledujúce dni čas aj na uvažovanie nad tým, aké plány má s nami Pán.