Archív Nedeľných čítaní a homílií

8. nedeľa v období „cez rok“ - rok A


     Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone. Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev? Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony? A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu? A čo sa tak staráte o svoj odev? Pozrite sa na poľné ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol oblečený tak ako jediná z nich. Keď teda Boh takto oblieka poľnú bylinu, ktorá dnes je tu a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?! Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: „Čo budeme jesť?“ alebo: „Čo budeme piť?“ alebo: „Čo si oblečieme?“! Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania. Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše. Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia.


Mt 6, 24 – 34

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Keby som sa vás spýtal, ako sa máte, zaiste by mnohí odpovedali, že majú veľa starostí. Problémy v rodine, v práci – syn končí základnú školu, dcéra vysokú a vy neviete, ako ďalej. Keby som sa aj detí spýtal, či majú starosti, iste by mnohé povedali, že zajtra ich čaká v škole písomka, popoludní gymnastika alebo hudobná, večer sa treba učiť, lebo na ďalší deň je opäť písomka. Tí starší by k starostiam pridali problémy so súrodencami, s prvými láskami, s učiteľmi a rodičmi… Z toho vidíme, že každý má svoje starosti, ktoré sa začínajú už v detstve a tiahnu sa cez celý život.
     Ľudia vždy mali a budú mať starosti. Vidno to aj v dnešnom evanjeliu. A keďže nás Ježiš miluje a chce nás ušetriť od stresov hovorí: Nebuďte ustarostení o zajtrajšok, veď Boh, ktorý sa stará o poľné ľalie a o nebeských vtákov, isto sa postará aj o vás.
     Ježiš plným právom takto hovorí, lebo keď si vezmeme dejiny človeka, jasne to vidíme. Len si uvedomme, ako sa Boh postaral o Izraelitov, ako ich vyviedol z Egypta a pomáhal im na ceste do zasľúbenej zeme. Boli hladní, dal im mannu, boli smädní, dal im zo skaly vodu, mali chuť na mäso, poslal im prepelice. Hynuli – stačil im pohľad viery na medeného hada, boli slabí, Boh bojoval za nich proti nepriateľom. A viete prečo im tak pomáhal? Lebo mu slúžili a uctievali ho, ako svojho Boha a Pána.
     Alebo sa pozrime na prorokov. Mali vždy dostatok potravy, mali vždy kde bývať, vždy sa našiel niekto, kto im pomohol a postaral sa o nich. Keďže tiež Bohu slúžili, staral sa o nich a cez ich ruky žehnal iným a robil zázraky.
     V Otcových šľapajach pokračoval aj Ježiš Kristus. Ľudia, ktorí boli s ním, nemuseli sa starať o budúcnosť, mali vždy všetkého dostatok a cez Ježišove zázraky im Boh pomáhal.
     Božia starostlivosť o nás vrcholí po Ježišovom zmŕtvychvstaní. Zakladá Cirkev a stará sa o ňu. Len si spomeňme, koľko bludov, prenasledovaní a zrád musela prežiť. Všetko však zvládla a nepremôžu ju ani pekelné mocnosti, pretože sa o ňu Kristus stará.
     V tejto chvíli by sme mali byť plní radosti, lebo aj my sme členmi Cirkvi. Stali sme sa nimi pri základnom obrade – pri krste. Nebuďme preto ustarostení o zajtrajšok, čo budeme jesť, čo budeme piť, čím sa zaodejeme, lebo Boh sa o nás postará. Ale je tu jedna podmienka – musíme slúžiť Bohu, nie mamone. Ak ho budeme potrebovať my, bude nás potrebovať aj On. Vždy sa o nás postará.
     V čom spočíva služba Bohu? Je to pevná viera v neho a s ňou spojená denná modlitba, pristupovanie k sviatostiam a služba blížnym. Ako reaguje moje svedomie? Slúžim Bohu alebo slúžim iba svojim záujmom?
     Istý lekár mal dvoch synov – trojročného a päťročného. Denne chodieval do ordinácie vzdialenej asi 10 minút cesty, ktorá viedla okolo veľkej baziliky. Matka bola s chlapcami doma a dopoludnia chodievala s nimi na vychádzky. Jedného dňa sa rozhodli navštíviť otca v ordinácii. Keď prechádzali okolo baziliky a mladší syn sa pýtal staršieho: Peťko, čo je bazilika? No, to je domček, kde býva Ježiško. Malý sa na chvíľu zamyslel, zosmutnel a povedal: Peťko, ja som si myslel, že Ježiško býva v nebi. Áno, býva, ale tu má ordináciu!
     Nestarajme sa, čo bude ďalej, ale využime túto chvíľu s Bohom v jeho „ordinácii“ a plnými dúškami čerpajme jeho milosti. O ďalšie sa už on postará.
     Pane, veríme, že nám pomôžeš, aj že sa o nás postaráš. Daj, aby sme ti zostali vždy verní a nikdy nedopusť, aby nás sa od teba odlúčila starosť o zajtrajšok.