Archív Nedeľných čítaní a homílií

16. nedeľa v období „cez rok“ - rok A


     Ježiš predniesol zástupom aj iné podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá človekovi, ktorý zasial na svojej roli dobré semeno. Ale kým ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, prisial medzi pšenicu kúkoľ a odišiel. Keď vyrástlo steblo a vyháňalo do klasu, ukázal sa aj kúkoľ. K hospodárovi prišli sluhovia a povedali mu: „Pane, nezasial si na svojej roli dobré semeno? Kde sa teda vzal kúkoľ? On im vravel: „To urobil nepriateľ.“ Sluhovia mu povedali: „Chceš, aby sme šli a vyzbierali ho?“ On odpovedal: „Nie, lebo pri zbieraní kúkoľa by ste mohli vytrhnúť aj pšenicu. Nechajte oboje rásť až do žatvy. V čase žatvy poviem žencom: Pozbierajte najprv kúkoľ a poviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu zhromaždite do mojej stodoly.“ Predniesol im ešte iné podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial na svojej roli. Ono je síce najmenšie zo všetkých semien, ale keď vyrastie, je väčšie než ostatné byliny a je z neho strom, takže prilietajú nebeské vtáky a hniezdia na jeho konároch.“ Ďalšie podobenstvo im povedal: „Nebeské kráľovstvo sa podobá kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch mier múky, až sa všetko prekvasí.“ Toto všetko hovoril Ježiš zástupom v podobenstvách. Bez podobenstva im nehovoril nič, aby sa splnilo, čo predpovedal prorok: „Otvorím svoje ústa v podobenstvách, vyrozprávam, čo bolo skryté od stvorenia sveta.“ Potom rozpustil zástupy a vošiel do domu. Tu k nemu pristúpili jeho učeníci a vraveli mu: „Vysvetli nám podobenstvo o kúkoli na roli.“ On im povedal: “Rozsievač dobrého semena je Syn človeka. Roľa je svet. Dobré semeno sú synovia kráľovstva, kúkoľ sú synovia Zlého. Nepriateľ, ktorý ho zasial, je diabol. Žatva je koniec sveta a ženci sú anjeli. Ako teda zbierajú kúkoľ a pália v ohni, tak bude aj na konci sveta: Syn človeka pošle svojich anjelov a vyzbierajú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia a tých, čo pášu neprávosť, a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. Vtedy sa spravodliví zaskvejú ako slnko v kráľovstve svojho Otca. Kto má uši, nech počúva!“


Mt 13, 24- 43

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Veľmi často môžeme na televíznej obrazovke sledovať filmy, kde sa rozpráva o krádežiach, lúpežiach a vraždách. Samozrejme, že tieto veci sú iba nafilmované, ale aj tak sa nám pri ich pozeraní búri celé vnútro. O čo horšie je, keď sa takéto násilnosti dejú v skutočnosti. Vtedy mnohých ľudí napadne otázka: Ak Boh naozaj existuje, ako je to možné, že čosi také dopustí? Prečo nevykántri zo sveta zlo, aby už neboli vojny, zločiny, a aby na zemi zavládol pokoj? Tento návrh je iste dobrý, ale ako sami vidíte, on to nerobí. Preto nás možno napadne myšlienka, či sa Boh napokon aj neteší zo zla. Určite nie! Boh svojou podstatou je proti zlu, Boh a zlo sa neznášajú, ako sa neznáša voda a oheň. Prečo ho teda Boh nezničí?
     Odpoveď nám dáva Sväté písmo.
     Pán necháva vedľa seba rásť dobro aj zlo, pretože človeka obdaril slobodou. Môže si slobodne voliť medzi dobrom a zlom. Lebo keby vyničil zlo, človek by už nemal na výber. Bol by donútený konať dobro a stratil by slobodu. Pozrite na hviezdy, ktoré poslúchajú Božie zákony na tisícinu sekundy, ale nikto nepovie, že sú dobré a poslušné, lebo nemajú na výber poslúchnuť či neposlúchnuť Boha. Človek má na výber a Boh mu dáva slobodu, aj keď sa rozhodne proti nemu. Ak by vyhubil zlo, vyhubil by aj slobodného človeka. A práve na plnení alebo neplnení Božích zákonov vidno dobrotu alebo zlobu človeka.
     Ďalšia odpoveď, prečo Boh nevykántri zlo, je v tom, že dobrý a zlý človek sa ťažko rozoznajú. V podobenstve hospodár hovorí, že neslobodno vytrhať kúkoľ, aby sa pri jeho zbieraní nevytrhla aj pšenica. Dokiaľ je mladou plodinou, ťažko ju rozoznať od kúkoľa. Tak je tomu aj s človekom. O niektorom sa ľudia nazdávajú, že je zlý, bezbožný, ale kto vidí do jeho srdca? Možno je v ňom zakorenená viera v Boha, láska, utrpenie, trpezlivosť... Kto to vie? Preto nie je jednoduché rozdeliť ľudí na dobrých a zlých. Aj my sami len veľmi ťažko môžeme povedať, kam patríme, či medzi dobrých alebo zlých. Preto Ježiš povedal, aby sme nikoho nesúdili.
     Napokon aj preto Boh nezničí zlo, lebo chce počkať do žatvy. Žatva je koniec života človeka, ale aj existencie sveta. Boh dáva každému z nás možnosť sa polepšiť. V prírode čosi také nie je možné. Z kúkoľa nikdy nebude pšenica, ale v ľudskom živote je zmena vždy možná. Keby sa však kúkoľ vytrhal, už by bol so zlým človekom navždy koniec. Pán to nechce urobiť, ale čaká na jeho obrátenie a polepšenie.
     Všimnime si muža menom Charles de Foucould. V mladosti bol zlým človekom a ľahkomyseľným dôstojníkom. Zásluhou istého kňaza začal však brať vážne svoju vieru, žil na Sahare a zabúdajúc na seba, slúžil iným. Napokon ho zastrelili Tuaregovia. Až po smrti si ľudia uvedomili krásu jeho povahy, jeho dobrotu a lásku. Mnohí mladí sa snažia napodobňovať jeho život, žiť v bezženstve, v chudobe a pomáhať so všetkých síl tým, ktorí sú biedni a slabí. Čo by sme dnes mali, keby Boh tento „kúkoľ“ v mladosti vytrhol? Koľko podobných prípadov sa v Cirkvi stalo počas jej existencie? Kto by ich spočítal?
     Preto Boh nechce vyhubiť zlého človeka, lebo čaká až do žatvy, kedy sa dá dobre rozoznať pšenica od kúkoľa. Potom už niet pochybností a nič sa nedá zmeniť. Kúkoľ sa hodí na oheň, aby sa spálil a dobro bude povýšené k večnému víťazstvu. Až na konci sveta nastane víťazstvo dobra, ktoré už bude všeobecné, definitívne a slávne. Tak rozhodol nebeský Otec.
     Žime tak, aby sme boli dobrou pšenicou, ktorá prinesie bohatú úrodu. Boh nám dáva na to aj celý budúci týždeň.