Archív Nedeľných čítaní a homílií

17. nedeľa v období „cez rok“ - rok A


     Ježiš povedal zástupom: „Nebeské kráľovstvo sa podobá pokladu ukrytému v poli. Keď ho človek nájde, skryje ho a od radosti z neho ide, predá všetko, čo má, a pole kúpi. Nebeské kráľovstvo sa podobá aj kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly. Keď nájde veľmi cennú perlu, ide, predá všetko, čo má, a kúpi ju. A zasa nebeské kráľovstvo sa podobá sieti, ktorú spustia do mora a ona zachytáva všetky druhy. Keď je plná, vytiahnú ju na breh, posadajú si, dobré vyberú do nádob a zlé vyhodia von. Tak bude aj na konci sveta: vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. Pochopili ste to všetko?“ „Áno,“ odpovedali. A on im povedal: „Preto sa každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, podobá hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré.“


Mt 13, 44- 52

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Každý človek túži po šťastí. Pre každého človeka je ale šťastie niečo iné. Pre jedného je to bohatstvo, pre iného rodina, pre ďalšieho deti, pre niekoho postup v práci. Počujme, ako krásne sa o práci vyjadril Tolstoj: Pozorne sledovať rast obilnín, rozvíjanie púčka, ak sme neverili v Boha, znova v neho veriť, myslieť, milovať a odpúšťať, toto môže byť podobou ľudského šťastia.
     Čo je podľa Ježiša najväčším šťastím a nekonečnou radosťou? Je to nebeské kráľovstvo. O ňom hovorí v dnešnom evanjeliu.
     Čo myslíte, má pravdu? Človek je veľmi nespokojný tvor. Denne je uponáhľaný a čosi hľadá. A keď to dosiahne, opäť nie je úplne spokojný. Akási tajomná sila ho neustále pobáda k ďalšiemu hľadaniu. Keď to však nájde a dosiahne cieľ, obyčajne v ňom zostane pocit prázdnoty a sklamania. To, čo dosiahol, nezodpovedá úplne jeho očakávaniu. Taký je človek, takí sme vlastne všetci.
     Každodenne sa presviedčame, že netúžime po tom alebo onom predmete, po tom alebo onom dobre, ale po neobmedzenom, trvalom, nekonečnom dobre. Sme posadnutí túžbou po nekonečne. Celá naša bytosť smädí po večnosti, po úplnom a trvalom šťastí. Z vlastnej skúsenosti však vieme, že úplné šťastie tu na zemi nemožno dosiahnuť, neposkytne nám ho žiadna osoba ani vec. Preto hľadáme osobu, ktorá je nositeľom všetkých dobier, po ktorých človek túži. Tou osobou je nekonečný a večný Boh.
     Z toho teda vidíme, že keď nám Ježiš približuje nebeské kráľovstvo ako najväčšie šťastie, má pravdu. Preto povedal aj podobenstvo o nebeskom kráľovstve. Robotník pri kopaní našiel poklad. Rýchle všetko zanechal, utekal domov, predal všetky cenné veci a za utŕžené peniaze kúpil pole, na ktorom bol poklad. To isté urobil aj obchodník, ktorý objavil cennú perlu, ktorá ležala medzi ostatnými ozdobami. Ihneď predal všetky ostatné skvosty, aby mohol získať cennú perlu. Takouto veľkou hodnotou je aj Boh, jeho láska, milosrdenstvo, dobrota... A my, aby sme túto hodnotu získali, musíme sa podobať ľuďom z dnešného evanjelia. Máme sa vedieť pre nebeské kráľovstvo niečoho zriecť. Pre jedného je to lenivosť, pre iného alkohol, pre ďalšieho dajaká vášeň, pre niekoho mimomanželský styk alebo drogy, či nevera v Boha. To sú veci, ktoré treba „predať“, aby sme získali najcennejšiu perlu – nebeské kráľovstvo. Čoho sa ja musím zriecť? Čo je mojou prekážkou zabraňujúcou mi vstup do Božieho kráľovstva?
     Medzi ľuďmi, ktorým lekári transplantovali srdce, bol aj Kanaďan Steve Boyd. Za svoje temer zničené srdce po troch infarktoch dostal zdravé srdce mladej mexickej ženy, ktorá zomrela pri pôrode, S novým srdcom žil 16 mesiacov. Týchto 16 mesiacov života ho stálo 160 tisíc dolárov. A teraz sa pýtam: Koľko sme my ochotní obetovať nie za rok-dva života, ale za celú večnosť? Čoho sme sa už zriekli a čo sme ešte ochotní obetovať, aby sme získali večný život?
     Prišli sme sem niektorí viac, iní menej spriatelení s Bohom. Boh nás však všetkých pozýva do trvalého priateľstva. Všetkým nám vraví: Čo by ste mali z toho, keby ste získali všetky pôžitky sveta a mňa by ste stratili? Rozhodnime sa predať a zanechať všetky bezcennosti a pôžitky sveta v tejto konzumnej dobe, aby sme mohli prijať pozvanie do trvalého a šťastného priateľstva s Bohom.