Archív Nedeľných čítaní a homílií

23. nedeľa v období „cez rok“ - rok A


     Ježiš povedal svojim učeníkom: „Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa počúvne, získal si svojho brata. Ak ťa nepočúvne, priber si ešte jedného alebo dvoch, aby bola každá výpoveď potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov. Keby ani ich nepočúvol, povedz to cirkvi. A keby ani cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik. Veru, hovorím vám: Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi. A zasa vám hovorím: Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“


Mt 18, 15- 20

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Iste mi dáte za pravdu, keď poviem, že medzi najťažšie povolania patrí povolanie pedagóga. Psychicky náročné a veľmi zodpovedné je byť vychovávateľom detí a študentov, byť vedúcim na pracovisku či veliteľom pri vojsku – pracovať s ľuďmi a brať za nich zodpovednosť. Nesmieme zabudnúť ani na rodičov, ktorí sú pedagógmi pre svoje deti. Všetci, ktorí chcú vychovať statočných a obetavých občanov, musia vedieť aj upozorniť na chyby, byť kritickí a nároční. Táto činnosť je veľmi namáhavá a nevďačná.
     Napriek tomu, že napomínanie je nepríjemné, Ježiš nám priamo prikazuje, aby sme ho s láskou konali, a tak vlastne pomohli našim blížnym. Počujme, čo Ježiš hovorí: Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa počúvne, získal si svojho brata. To je hlavná myšlienka dnešného evanjelia: Získať svojho brata, ktorý poblúdil – krásna a bohumilá úloha!
     My však máme možno teraz na perách otázku: Ako si ho získam? Možno nás prvé napadne, že treba o Kristovi hovoriť ľuďom, ktorí o ňom nepočuli, alebo by bolo dobré ísť kamsi do Afriky, alebo Ázie na misie. Áno, poslaním Kristových učeníkov je hlásať evanjelium všetkým ľuďom – to je aj prvoradá úloha Cirkvi, preto apoštoli alebo dnes kňazi a misionári tak aj robia. Lenže ľudia sú slabí. Často zabúdajú na to, čo treba robiť a zblúdia zo správnej cesty, preto ich treba aj napomenúť. To sme povinní, ako Kristovi učeníci, robiť aj doma, ako veľký skutok lásky. Možno si teraz v duchu spomenieme na množstvo našich známych či priateľov, ktorí zabudli, že sú kresťania. Dopomohli im k tomu každodenné starosti, ľahostajnosť v povinnostiach alebo neresť, ktorej sa stali otrokmi. Rozličných chýb sa môže človek dopustiť a my to denno-denne vidíme. Sme svedkami, ako náš sused, kolega, spolužiak či priateľ ničí si život, a to nielen časný ale predovšetkým večný. My to síce vidíme a vieme o tom, ale mlčíme. Mnohokrát stačí iba pár slov: Bratku, zle robíš! Denne vidíte prichádzať domov opitého suseda, s ktorým sa kamarátite. Jeho manželku to veľmi trápi, ale on nedá na jej slová. Čo keby ste sa so susedom, keď bude triezvy, porozprávali? Ktovie, možno práve cez vás si dá povedať. Alebo v práci musíte počúvať oplzlé slová kolegov. Skúsili ste im však povedať, že to nie je správne, že vám sa to nepáči, že vás to uráža? Alebo vidíte, že váš blížny niekoho okráda a mlčíte. Je to správne? Veď ho iba utvrdzujeme v zlom konaní. Keď vidíme také alebo podobné chyby u blížnych jednoducho nemôžeme mlčať. Musíme im pomôcť, poradiť, usmerniť ich. Tu je nevyhnutné spomenúť aj silu modlitby. Pred napomenutím máme vzývať Ducha Svätého, aby nám osvietil rozum, aby naše slová, vyrieknuté s láskou a úctou k človekovi, padli na dobrú pôdu, aby dotyčnému zaplavili srdce ľútosťou a opravdivou túžbou polepšiť sa a zmeniť.
     Pre dnešný príklad poďme do Starého zákona, do 2. knihy Samuelovej. Tam čítame, ako kráľ Dávid dal zabiť Hetejca Uriáša, lebo sa zamiloval do jeho ženy. Pánovi sa to nepáčilo, preto poslal proroka Nátana, aby Dávidovi ostro vyčítal jeho hriech: V ktoromsi meste boli dvaja mužovia, jeden bohatý a jeden chudobný. Bohatý mal veľké množstvo oviec a dobytka. Chudobný zas nemal nič, len malú ovečku, ktorú si kúpil a vychoval. Rástla spolu s ním a s jeho deťmi. Jedla z jeho smidky, pila z jeho pohára, spala v jeho lone a bola mu ako dcéra. Tu prišiel k bohatému mužovi pocestný a jemu bolo ľúto vziať zo svojich oviec a zo svojho dobytka a pripraviť to pocestnému, ktorý k nemu prišiel, preto vzal ovečku chudobného muža a pripravil ju mužovi, ktorý k nemu prišiel. Dávid sa veľmi rozhneval na toho človeka a povedal Nátanovi: Ako žije Pán, človek, ktorý to urobil, je synom smrti. A ovečku vynahradí štvornásobne, pretože sa dopustil tejto veci a nemal zľutovanie. Nátan povedal Dávidovi: Ty si ten muž! Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Ja som ťa pomazal za kráľa nad Izraelom a ja som ťa vyslobodil zo Šaulovej ruky. Dal som ti dom tvojho pána a ženy tvojho pána do lona a dal som ti dom Izraela a dom Júdu a ak je to málo, doložím ti to i ono. Prečo si opovrhol Pánovým slovom, že si urobil, čo sa mu nepáči?! Hetejca Uriáša si zabil mečom a jeho manželku si si vzal za ženu: Zabil si ho mečom Amončanov. Preto od tvojho domu nikdy neodstúpi meč, lebo si opovrhol mnou a vzal si si manželku Hetejca Uriáša, aby bola tvojou ženou. Toto hovorí Pán: Hľa, ja z tvojho vlastného domu dopustím na teba nešťastie; pred tvojimi očami vezmem tvoje ženy a dám ich inému. On bude spať s tvojimi ženami pred očami tohoto slnka. Lebo ty si to urobil potajomky, ale ja urobím túto vec pred celým Izraelom a pred slnkom. A napomenutie padlo na úrodnú pôdu. Dávid padol na kolená a zvolal: Zhrešil som proti Pánovi!
     Vidíte, Nátan sa nebál ostro vyčítať Dávidovi, hoci bol kráľom? Možno si poviete, že sa mi ľahko hovorí. Ale vôbec nie! Musíme si však byť vedomí jednej veci, že len vtedy môžeme napomínať, keď náš život bude poznačený snahou o bezúhonnosť, snahou vykoreniť svoje vlastné chyby a nedokonalosti. Isteže, ten, kto preklína či sa opíja, kto kradne alebo ním lomcuje dajaká vášeň, nemôže povedať blížnemu: nerob to! Ak chceme, aby naše slová mali účinok, musíme sa usilovať o život čo najpodobnejší Ježišovmu životu.
     Všetci dnes prosme Pána, aby sme pomohli našim blížnym dostať sa na správnu cestu, aby sme ich napomínali s láskou a úctou. Vtedy si splníme svoju kresťanskú povinnosť. Prosme aj za seba, aby sme tak žili, aby sme svojím príkladom svietili našim bratom a sestrám na ceste za Kristom a tých, ktorí poblúdili, získavali znova pre nebeské kráľovstvo.