Archív Nedeľných čítaní a homílií

25. nedeľa v období „cez rok“ - rok A


     Ježiš povedal učeníkom toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice. Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. I povedal im: „Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.“ A oni šli. Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne. Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: „Čo tu nečinne stojíte celý deň?“ Vraveli mu: „Nik nás nenajal.“ Povedal im: „Choďte aj vy do mojej vinice!“ Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: „Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!“ Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári. Vzali ho a šomrali na hospodára: „Títo poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.“ Ale on jednému z nich odpovedal: „Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý. Tak budú poslední prvými a prví poslednými.“


Mt 20, 1- 16

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Hovorí sa, že zlí ľudia nie sú obľúbení a je to pravda. Pravdou je však aj to, že aj dobrí ľudia majú svojich nepriateľov a závistlivcov. Sú to prevažne tí, ktorí z ich dobroty nič nevyťažili.
     Potvrdzuje to aj dnešné evanjelium. Robotníci šomrú a zazerajú na hospodára, lebo je dobrý. Ježiš na ich správanie reaguje jednoznačným spôsobom: Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?
     Čo chcel Ježiš riešiť týmto podobenstvom? Vari sociálny problém práce a mzdy? To iste nie, lebo by to bolo nespravodlivé, keby všetci dostali rovnakú výplatu za rozdielnu dĺžku odpracovaných hodín! Ježiš chce podobenstvom priblížiť poznanie Boha a povedať, že Boh, Pán a Stvoriteľ neba i zeme je milujúci Otec. Viaceré jeho podobenstvá nám Boha tak približujú. Spomeňme si na Márnotratného syna, Stratenú ovcu, Neodbytnú vdovu… a sem môžeme priradiť aj dnešné podobenstvo. Ježiš v nich ukazuje, že Boh chce zachrániť každého človeka, že každý človek má vždy možnosť vrátiť sa k Bohu a Boh pozerá na ľudské srdce a na jeho ochotu zmieriť sa. Boh vo svojej nekonečnej láske aj tomu poslednému dá toľko, koľko prvému.
     Je zaujímavé, že niektorí Ježišovi poslucháči ťažko prijímali tieto druhy podobenstiev. Radšej počúvali o právach a povinnostiach a najšťastnejší by boli, keby im dal dajaké tabuľky, kde by bolo presne napísané, čo majú robiť a koľko za to dostanú. Nechceli prijať Božiu logiku, lebo ona je úplne iná, ako ľudská. Pekne to vyjadril prorok Izaiáš: Moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty…
     Od Ježišových učeníkov sa očakáva, že ho budú nasledovať. Treba ale počítať s tým, že tak ako sa niekedy pozerá na Božiu dobrotu s krivým okom, tak sa podobne pozerá aj na ľudskú dobrotu. Musia rátať s tým, že dobrí ľudia nemajú ľahký život. Často pociťujú závisť, hnev a nenávisť. Je to zapríčinené tým, že zlí ľudia nechápu, keď niekto koná dobro a robí ho nezištne. Vždy totiž majú sklon hľadať, čo je za tým, pátrať po dajakej nečestnosti a nespravodlivosti. A ak sa im to nepodarí, povedia: Je bohatý, má teda z čoho dávať! Nakradol a teraz ukazuje, aký je dobrý! Iste dobročinnosťou niečo sleduje, aby mohol ešte viac získať!
     Zlý človek podľa seba, súdi Teba. Na všetko pozerá iba z pohľadu svojho egoizmu, nemá radosť z toho, že niekto niekomu pomôže a preukáže dobro. Iba vtedy sa dokáže tešiť, ak by on mal z toho dajaké výhody. Takíto ľudia nikdy nemajú mieru. Stále im čosi chýba a neznesú, aby im niekto pomohol. Na to vždy majú hŕbu argumentov: Ja robím a mne nikto zadarmo nič nedá. Niekto si pokazí život a teraz mu všetci musia pomáhať. Kto chce niečo robiť, má mať na to peniaze. Nebudem podporovať kadejaké hlúposti!
     Preto sa dobrí ľudia už poučili, a tak často pomáhajú anonymne. Sú si vedomí, že človek o ich dobre nemusí vedieť, stačí, ak to vie Boh. Veď Ježiš jasne povedal: Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá, aby tvoja almužna zostala skrytá. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.
     Synovia istého roľníka kráčali s otcom po poli, na ktorom bolo zasiate obilie. Jeden z nich hovorí: Pozri, aký je rozdiel medzi steblami. Niektoré sa držia vzpriamene a hlavy vypínajú do nebies, iné ich majú ovisnuté, akoby boli choré. Druhý na to reagoval: Keby na mne záležalo, ja by som steblá s ovisnutou hlavou všetky povytŕhal. Keď otec počul ich rozhovor, zamiešal sa a vravel: To by bolo ale krásne hospodárstvo! Uvedomte si, že hlavy, ktoré sú ovisnuté, sú najlepšie, lebo sú naplnené obilím. Steblá, ktoré majú hlavy hore, sú prázdnou slamou… Pamätajte si, že tak je tomu aj v živote. Prázdne a zlé hlavy sa vypínajú, hlavy naplnené múdrosťou a dobrotou, sú skromné a ponížené.
     To si zapamätajme aj my. Čím viac dobra konáme, tým viac sa podobáme na nášho nebeského Otca. Musíme ale rátať s tým, že sa vždy nájdu ľudia, ktorí na nás budú pozerať zlým pohľadom. Možno však svojou nezištnosťou a skromnosťou niekomu pomôžeme, aby sa zbavil svojho lakomstva, povýšenosti a egoizmu. Lebo na svete bude vždy dosť zla a závisti. Ak by premohli dobro, urobili by peklo na zemi. My, kresťania, sme tu na to, aby sa tak nestalo.
     Prežime v tomto duchu aj nastávajúci týždeň a nezabudnime, že máme sa snažiť svojou skromnosťou, dobrotou a nezištnosťou obohacovať svet.