Archív Nedeľných čítaní a homílií

26. nedeľa v období „cez rok“ - rok A


     Ježiš povedal veľkňazom a starším ľudu: „Čo poviete na toto? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal mu: „Syn môj, choď dnes pracovať do vinice!“ Ale on odpovedal: „Nechce sa mi.“ No potom to oľutoval a šiel. Išiel k druhému a povedal mu to isté. Ten odpovedal: „Idem, pane!“ Ale nešiel. Kto z týchto dvoch splnil otcovu vôľu?“ Odpovedali: „Ten prvý.“ Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti, a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili. A vy, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu.


Mt 21, 28- 32

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Veľa ľudských vlastností považujeme za zlé, a hoci ich tak hodnotíme, my sami nimi trpíme.
     V dnešnom evanjeliu je tiež opísaná jedna zlá ľudská vlastnosť – neochota. Ježiš vyrozprával podobenstvo o dvoch synoch. Otec ich poslal pracovať do vinice. Prvý povedal, že sa mu nechce, ale potom mu to rozležalo v hlave a šiel. Druhý povedal, že ide, ale napokon nešiel. Prvý syn bol čestný a úprimný človek, ktorý čo mal na srdci, mal aj na jazyku. Druhý bol špekulant a taktik, ktorý sa pred otcom robil pekný, ale v skutočnosti taký nebol. Prvý syn oľutoval svoje zlé rozhodnutie, druhý zostal falošný a neochotný.
     Nás zaujíma správanie sa prvého syna, ktorý prehodnotil svoj postoj k otcovi. Psychológovia tento moment volajú aktíve prehodnotenie východiskového obrátenia alebo konverzia. Prečo? V podobenstve otcom je Boh a synmi sme my. Raz povieme Bohu, že urobíme, čo od nás žiada, ale pritom nekonáme. Inokedy zasa povieme, že nejdeme za ním, ale napokon sa predsa rozhodneme vykročiť. Počiatočné nie sa zmení na aktívnu službu vo vinici Božieho kráľovstva. A tomu psychológovia hovoria konverzia.
     Kto z nás sa nevidí v oných synoch? Dal by Pán, aby sme sa podobali prvému synovi, ktorý prestal vidieť v otcovi iba kohosi, kto vydáva príkazy a zákazy, ale našiel v ňom milujúci bytosť. Jeho vnútro prešlo zmenou – konverziou, na konci ktorej je ľútosť a snaha pomôcť otcovi. Stáva sa z neho lepší človek, otec ho odmieňa a chváli, že splnil jeho vôľu. Ale buďme úprimní: Koľko neochoty vidieť v Bohu Otca a prejaviť mu patričnú úctu a lásku, býva v nás? Koľko neochoty vidieť v blížnom brata a sestru a pomôcť mu, býva v nás? Stávame sa doslova umelcami, ktorí bravúrne dokážu obhájiť svoju neochotu. Ako málo stačí, aby sme sa prestali modliť, chodievať do kostola, pristupovať k sviatostiam a vyhýbať sa pomoci našim blížnym?!
     Tieto problémy mal aj svätý Augustín. Keď vstúpil do seba a začal nový život, uvedomil si, koľko času premrhal a povedal: Príliš neskoro som si ťa zamiloval, večná Krása! Ale predsa za zmenil a stal sa z neho veľký svätec. Preto aj Ježiš dnešnom evanjeliu poznamenáva: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti, a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili. A vy, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu. Lebo ak človek zamení neochotu za ochotu, potom Božia milosť urobí z neho poslušného božieho syna. Preto nás Ježiš pozýva k plneniu Božej vôle. Isteže ideálny je ten syn, ktorý povie idem otče a naozaj ide. Ale koľko je takých ideálnych synov? Ježiš, keďže vie, akí sme, pozitívne hodnotí aj snahu, lebo každé naše úsilie a snaha budú odmenené.
     Možno si v tejto chvíli ešte viacej uvedomujeme svoju neochotu, preto sa pokorne pýtame Pána: Čo mám robiť, aby sa ti páčil môj život? Ježiš nám ponúka dve rady:
     – Keď nás ľudia o niečo požiadajú a nám sa nebude chcieť, urobme to preto, že chceme poslúžiť iným, lebo nežijeme tu pre seba, ale pre iných.
     – Keď nás zavolá Boh a nám sa nebude chcieť, snažme sa rýchle prekonať lenivosť a s ľútosťou utekať splniť, čo od nás žiada.
     Ak sa budeme snažiť plniť tieto dve Pánove rady, naša dobrá vôľa prinesie úrodu, radosť a pokoj do nášho života a do našej duše.
     Poučme sa na slnečnici. Ona je na úsvite dňa otočená chrbtom k slnku. Ono ju však pozýva, aby sa za ním otočila. Keď sa za slnkom bude otáčať, jej lupienky budú žltšie, jej semienka šťavnatejšie, bude vyššia a osožnejšia. Jej ochota prinesie úžitok.
     Prijmime dnešné Ježišove slová s vďakou. Nech celý nastávajúci týždeň sme ochotnejší voči druhým, sme ochotnejší v práci alebo v škole, sme ochotnejší v modlitbe a ku všetkému, čo je dobré a čestné. Naša ochota nám iste prinesie úžitok.