Archív Nedeľných čítaní a homílií

30. nedeľa v období „cez rok“ - rok A


     Keď sa farizeji dopočuli, že umlčal saducejov, zišli sa a jeden z nich, učiteľ zákona, sa ho spýtal, aby ho pokúšal: „Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?“ On mu povedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci.“


Mt 22, 34- 40

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     V ktoromsi časopise bola uverejnená otázka: Čo odlišuje katolíka od neveriaceho? Jedna z odpovedí znela takto: Katolík je človek, ktorý chodí v nedeľu do kostola, v piatok sa má postiť, musí chodiť na spoveď a neuznáva rozvod. Určite aj vás v tejto odpovedi zarazilo to, čo mňa, že nikde nie je ani zmienka o láske.
     Ježiš v dnešnom evanjeliu veľmi presne definuje katolíka, ba aj kresťana, ktorý má byť človekom lásky. Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!
     Okolostojaci sa pri prvej časti odpovede ani neprekvapili, lebo každý zbožný Žid začal nový deň vyznaním lásky k Bohu. Druhá časť odpovede však mnohých mohla prekvapiť, lebo Ježiš obe lásky robí úplne rovnocennými, keď hovorí: Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci. Tým jasne vyjadril, že nie je dôležité poznať množstvo predpisov a zákonov, ale dôležité je plniť jedno prikázanie, v ktorom je obsiahnuté všetko. Vtedy sa stane naša bohoslužba a náš postoj k Bohu jasným, priehľadným a dôsledným.
     Farizej z evanjelia na prvý pohľad položil Ježišovi nevinnú otázku: Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie? Keď však prenikneme do hĺbky, musíme konštatovať, že Ježiša chcel vyskúšať, ako je zbehlý v zákone. Ten totiž obsahoval 248 príkazov a 365 zákazov. Farizej chcel, aby sa Ježiš dobre zamotal a tým sa skompromitoval. Viackrát sa už o to pokúšali, ale nepodarilo sa im to ani v otázke o zmŕtvychvstaní, ani o manželstve, ba ani v otázke daní.
     Na dnešnom krátkom príbehu je fascinujúce, že Boh vždy udalosti riadi tak, aby sa aj v ľudskej zlomyseľnosti ukázala Božia múdrosť, vynikla osobnosť Ježiša Krista a Božie pravdy tak boli jasne pomenované. Základná Božia pravda je, že Boh existuje. Preto je povinnosťou každého rozumného stvorenia, aby hľadalo Boha, o ňom uvažovalo, v láske sa k nemu blížilo a v jeho blízkosti našlo uspokojenie a šťastie. V tom sa mnohí dopúšťame chyby, lebo si myslíme, že lásku k Bohu naplníme účasťou na bohoslužbách, spievaním náboženských piesní a modlitbou. To je síce dobré, ale nie je to úplné. Ozajstná láska k Bohu znamená spolupracovať s ním, a to sa uskutočňuje v dvoch rovinách: v sebe samom a vo svojom okolí.
     V sebe samom spolupracujeme vtedy, ak uplatňujeme a zdokonaľujeme všetky svoje talenty, schopnosti a vedomosti tak, aby sme boli dokonalými ľuďmi, lebo takými nás chce mať Boh. Vo svojom okolí spolupracujeme vtedy, keď spolu s ostatnými ľuďmi pracujeme na blahu nášho pokolenia. Po vypočutí týchto slov môžem povedať, že milujem Boha nadovšetko?
     Ďalšia Božia pravda je láska k blížnemu. Ako často sa nás, najmä neveriaci, pýtajú: Kde je tá vaša láska? A my veľmi dobre vieme, že pri poslednom súde bude rozhodujúcim meradlom najmä láska k blížnym. Jej definíciu nám Ježiš približuje vo vetách:
     – Ak milujete tých, ktorí vás milujú, akúže máte zásluhu? Podľa Ježiša láska začína tam, kde sa končí vypočítavosť.
     – Každému, kto ťa prosí, daj. Podľa Ježiša máme svoje srdce otvoriť každému človekovi, nielen známemu a tomu, kto nám dobre robí.
     – Nesúďte, aby ste neboli súdení! Podľa Ježiša sa láska prejavuje úctou k inému, čo znamená škrt ohováraniu a osočovaniu.
     – Máme odpustiť bratovi nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz… Podľa Ježiša skúšobným kameňom lásky je vedieť odpúšťať.
     – Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú. Podľa Ježiša zákon lásky nepozná hraníc.
     Môžem po vypočutí týchto slov povedať, že milujem blížneho, ako seba samého?
     Svätý Augustín uvažujúc o dvojitom príkaze lásky sa pýta: A vieš, čo dosiahneš, keď to budeš robiť? Takto si odpovedá: Keď miluješ blížneho a keď sa o neho staráš, kráčaš po ceste. A kam smeruješ, ak nie k Bohu, ktorého máme nadovšetko milovať? K Pánovi sme síce ešte neprišli, ale blížneho máme pri sebe. Znášaj teda toho, s ktorým kráčaš, aby si došiel k tomu, s kým túžiš zostať naveky. Chápeme hlboké slová svätca? Rozumieme, že k Bohu sa dostaneme iba cez blížneho? Usilujem sa o to? Ak áno, som opravdivý kresťan, ak nie, som iba klamná ilúzia kresťana. Bolo by chybou, keby som sa kresťanom iba nazýval, ale nebol by som ním.
     Na vojne potrebovali čosi ušiť, preto si veliteľ zavolal vojakov a spýtal sa: Ak je tu krajčír, nech vystúpi z radu! Medzi vojakmi bol chlapec s takým priezviskom, a tak ho ostatní vystrčili pred veliteľa. Veliteľ mu začal hneď vysvetľovať, čo a ako treba urobiť. Chlapec na to reagoval: Ja nie som krajčír, iba sa tak volám. Dal by Pán, aby sme po celú večnosť neznášali vo svedomí obžalobu: Nebol som kresťanom, iba som sa tak volal.
     Aký má byť kresťan? Človek lásky! Buďme takí!