Archív Nedeľných čítaní a homílií

33. nedeľa v období „cez rok“ - rok A


     Ježiš povedal svojim učeníkom toto podobenstvo: Istý človek sa chystal na cestu. Zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok: jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden, každému podľa jeho schopností, a odcestoval. Ten, čo dostal päť talentov, hneď šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. Podobne aj ten, čo dostal dva, získal ďalšie dva. Ale ten, čo dostal jeden, šiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl. Po dlhom čase sa pán tých sluhov vrátil a začal s nimi účtovať. Predstúpil ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť talentov a vravel: „Pane, päť talentov si mi odovzdal a hľa, ďalších päť som získal.“ Jeho pán mu povedal: „Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.“ Predstúpil ten, čo dostal dva talenty, a vravel: „Pane, dva talenty si mi odovzdal a hľa, získal som ďalšie dva.“ Jeho pán mu povedal: „Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.“ Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent, a hovoril: „Pane, viem, že si tvrdý človek: žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Bál som sa, preto som išiel a ukryl tvoj talent v zemi. Hľa, tu máš, čo je tvoje.“ Jeho pán mu povedal: „Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal? Mal si teda moje peniaze dať peňazomencom a ja by som si bol po návrate vybral, čo je moje, aj s úrokmi. Vezmite mu talent a dajte ho tomu, čo má desať talentov. Lebo každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. A neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.“


Mt 25, 14- 30

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Za Ježišových čias slovo talent znamenalo peňažnú jednotku. Dnes charakterizujeme týmto výrazom určité schopnosti človeka. Zvykneme o niekom povedať, že je talentovaný športovec, spevák, matematik…, že má talent na jazyky, na kreslenie…
     Ježišove podobenstvo je však o peniazoch. Nechcel nám dávať rady vo finančných záležitostiach, ale chcel dať človekovi návod na správny zmysel jeho života. My máme byť Ježišovi vďační za každé jeho slovo a radu, preto objavme v evanjeliu štyri dôležité odporúčania do života.
     Všetky naše talenty sú Božím darom. Podobenstvo jasne hovorí, že: Zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok. Dôraz treba položiť na slovo zveril: Boh zveril – Boh dal.
     Nie všetci ľudia dostali rovnaký počet talentov. Svedčí o tom ďalšia veta z podobenstva: Jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden, každému podľa jeho schopností.
     Každý človek je povinný zveľaďovať svoje talenty. Ježiš to vyjadruje tým, že pán obdivuje šikovnosť a usilovnosť sluhov: Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým.
     O odmene alebo treste rozhodne to, ako sluha dokázal hospodáriť s talentami. Pán hovorí Vojdi do radosti svojho pána. V opačnom prípade zasa hovorí: Neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.
     Ako by sme mohli tieto štyri Ježišove rady aplikovať na náš život?
     Prvá rada hovorí, že človek by mal na svoje schopnosti pozerať s vďakou a pokorou. Mal by ďakovať Bohu, že ho obdaroval určitými danosťami, talentami, ale pri tom by mal zostať pokorný, lebo je to Boží dar.
     Druhá rada potvrdzuje, že človek sa nie vždy nechá viesť pokorou. Svoje talenty dáva rád na obdiv. Dobro robí iba preto, aby ho ľudia vychvaľovali a vynášali až do neba. Na druhej strane sú však aj takí ľudia, ktorí iným závidia talenty, čo často prechádza až do choroby, ktorá spôsobuje v ľudskom srdci doslova peklo. Takýto človek sa zožiera tým, niekto dostal viac, ako on. Tým sa však rúha Bohu, ktorý mu tiež dal talenty a tie nerozvíja. Máme preto byť vždy spokojní s tým, čo sme od Boha dostali.
     Tretia rada nás učí, že svoje schopnosti máme rozvíjať, a to nielen vo svoj prospech, ale aj v prospech iných ľudí. Koľkí z nás v podstate celý život prevzdychajú: Bolo by treba... Prečo sa to neurobilo… Načo je to dobré…? Ale čo máme z takého života, keď nedokážeme ho sami zmeniť a skrášliť?
     Napokon Ježiš nám radí, aby sme si uvedomili, že nebudeme odsúdení za to, že sme čosi zlé neurobili, ale, že sme neurobili nič. Tak dopadol aj sluha, ktorý zakopal svoj talent. Pán od neho nečakal zázraky a iste by ho odmenil aj za málo, čo by urobil. On ale neurobil nič, a preto musel pykať.
     Ako je tomu s mojimi talentami? Uznávam, že mi ich daroval Boh? Nevychvaľujem sa Božím darom, ako s „cudzím perím“? A to, čo som dostal z Božej veľkorysosti, rozvíjam? Alebo sa iba sťažujem, čo všetko by sa malo urobiť, a pritom ani prstom nepohnem?
     Pýtali sa Benjamína Franklina, vynálezcu bleskozvodu, odkiaľ čerpá toľkú vytrvalosť pri bádaní. Odpovedal: Pozorovali ste niekedy pri práci sochára? Sto ráz udiera na to isté miesto, aj keď nevidno ani najjemnejšiu trhlinu. Ale potom, na stoprvý raz, kameň puká. No nie ten posledný úder prináša úspech, ale predošlé.
     Veľkí ľudia spájali dve veci: talent a vytrvalosť so schopnosťou. Aj naše schopnosti zažiaria, ak sa budeme o to snažiť. Nemusíme byť slávni, ani populárni. Stačí, ak svoje schopnosti využijeme pre svoju radosť, pre radosť a dobro našej rodiny a pre radosť ľudí, s ktorými sa denne stretávame.
     Prežime tento týždeň tak, že bez pýchy budeme trpezlivo využívať svoje talenty všetkým na úžitok.