Archív Nedeľných čítaní a homílií

34. nedeľa v období „cez rok“ - rok A


     Ježiš povedal svojim učeníkom: „Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Ovce si postaví sprava a capov zľava. Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.“ Vtedy mu spravodliví povedia: „Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?“ Kráľ im odpovie: „Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ Potom povie aj tým, čo budú zľava: „Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom! Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; bol som pocestný, a nepritúlili ste ma; bol som nahý, a nepriodeli ste ma; bol som chorý a vo väzení, a nenavštívili ste ma.“ Vtedy mu aj oni povedia: „Pane, a kedy sme ťa videli hladného alebo smädného alebo ako pocestného alebo nahého alebo chorého alebo vo väzení a neposlúžili sme ti?“ Vtedy im on odpovie: „Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili.“ A pôjdu títo do večného trápenia, kým spravodliví do večného života.“


Mt 25, 31- 46

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Keby som sa vás spýtal, ktorú modlitbu sa najčastejšie modlíte, iste by ste povedali, že je to modlitba Pána – Otče náš. A práve v tejto modlitbe sa denne obraciame k Bohu s prosbou: Príď kráľovstvo tvoje… Je to prosba, ktorá sa bezprostredne týka dnešného sviatku.
     Možno však kohosi napadne, že prečo Cirkev hovorí o kráľovstve, keď žijeme v dobe zániku kráľovstiev a cisárstiev a temer všade vo svete sú republiky, na čele ktorých stoja ľudia, ktorí vyšli z volieb. Preto je nám možno čudné, keď pápež Pius XI. až v roku 1925 ustanovil sviatok Krista Kráľa, keď už temer všade vo svete padali tróny kráľov a cisárov. Prečo teda hovoríme o Kristovi, že je Kráľ?
     Potvrdzuje nám to sám Ježiš, keď nám v dnešnom evanjeliu približuje posledný súd, kde bude kráľ súdiť dobrých aj zlých, živých aj mŕtvych. Evanjeliá aj na iných miestach dokazujú, že Ježiš je kráľ. Najlepšie to vidno na kríži, kde to potvrdzuje najskôr svojím vrahom. Veď koľko potupných slov odznelo na jeho adresu, koľko sadistických chúťok sa vylialo pod krížom a koľko provokácií tam padlo? A napriek všetkým týmto útokom Ježiš mlčí. My by sme iste čakali, že vrahom niečo karhajúce povie alebo zošle na nich dajaký blesk, ale on mlčí. A viete prečo? Lebo je Kráľ!
     Dokazuje to aj všetkým, ktorí sa k nemu počas života stavali ľahostajne. Spomeňme aspoň Piláta, ktorému v podstate bolo jedno, či Ježiš zomrie alebo nie. On konal svoje remeslo a iste veľa ľudí poslal na smrť. Aj tu by sme čakali, že mu niečo povie, ale on opäť mlčí, lebo je Kráľ!
     Ježiš mlčí preto, lebo čas na rozhovor s týmito ľuďmi ešte nenastal. Až potom, keď sa pred neho postavia, ako pred kráľa a večného sudcu, bude konštatovať: Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom! Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; bol som pocestný, a nepritúlili ste ma; bol som nahý, a nepriodeli ste ma; bol som chorý a vo väzení, a nenavštívili ste ma.
     Zaujímavé však je, že na kríži reaguje na jedného človeka, o ktorom by to nik nepovedal – na pravého zločinca. Na jeho úprimné slová pokánia hovorí: Ešte dnes budeš so mnou v raji. Odpúšťa mu hriechy a vyhlasuje ho za prvého svätca. Tieto slová môže vyriecť iba Kráľ!
     Aké je Ježišovo kráľovstvo? Jeho súčasníci si mysleli, že na zemi vybuduje silnú ríšu s početným vojskom, ktoré víťazne povstane proti rímskej tyranii. On si ale nepredstavoval také kráľovstvo, hoci mal veľkú príležitosť stať sa pozemským kráľom, lebo ľud by za ním istotne šiel a podporoval ho. Len si spomeňme, keď zázračne rozmnožil chleby, ľudia prišli za ním, aby ho urobili kráľom. Ale ako Ježiš reaguje? Potajomky odíde a skryje sa. Aj Pilátovi povie, že jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta. Ježiš nemá záujem o pozemské kráľovstvo, ktoré dnes je a zajtra zanikne, on hovorí o duchovnom kráľovstve. Pekne ho opisuje dnešná pieseň vďaky. Je to kráľovstvo pravdy a života, svätosti a milosti, spravodlivosti, lásky a pokoja. Každé kráľovstvo má svoje zákony, ktoré ak niekto poruší, vyhodia ho z neho. Dnešné evanjelium nám približuje tieto zákony. Je to vlastne iba jeden zákon – zákon lásky.
     Žijem podľa tohto zákona? Sú moje ruky a srdce naplnené dobrými skutkami? Uvedomujem si, že iba dobro je kľúčom do Božieho kráľovstva?
     Pruský kráľ Wilhelm IV. tvoril so svojou manželkou Alžbetou zbožný manželský pár. Ale ako každý človek, aj kráľ, mal jednu zlú vlastnosť, dokázal sa pre akúkoľvek maličkosť veľmi nahnevať a nevedel sa ovládnuť. Raz sa čímsi previnil jeho sluha. Bola to hlúposť, ale kráľ mu škaredo vynadal. Vtom vstúpila do komnaty jeho manželka, ktorá bola svedkom tejto scény. Chodila po izbe a tvárila sa, že niečo hľadá. Kráľovi to bolo nápadné a opýtal sa: Alžbeta, hľadáš niečo? Áno, povedala, hľadám kráľa! Vtedy Wilhelm pochopil, že sa pred sluhom zhodil a nekonal ako kráľ.
     Dajme si ruku na srdce, koľkokrát za deň sa aj my zhodíme a nekonáme ako kresťania? Koľkokrát sa svojim nedôstojným a hriešnym správaním vyčleňujeme z Ježišovho kráľovstva? Dnes sme sa dozvedeli, že musíme oplývať láskou, aby sme mohli vstúpiť do Božieho kráľovstva. Pamätajme na to aj v nastávajúcom týždni.