Archív Nedeľných čítaní a homílií

33. nedeľa „cez rok“ – rok A



     Ježiš povedal svojim učeníkom toto podobenstvo: „Istý človek sa chystal na cestu. Zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok: jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden, každému podľa jeho schopností, a odcestoval. Ten, čo dostal päť talentov, hneď šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. Podobne aj ten, čo dostal dva, získal ďalšie dva. Ale ten, čo dostal jeden, šiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl. Po dlhom čase sa pán tých sluhov vrátil a začal s nimi účtovať. Predstúpil ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť talentov a vravel: „Pane, päť talentov si mi odovzdal a hľa, ďalších päť som získal.“ Jeho pán mu povedal: „Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.“ Predstúpil ten, čo dostal dva talenty, a vravel: „Pane, dva talenty si mi odovzdal a hľa, získal som ďalšie dva.“ Jeho pán mu povedal: „Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.“ Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent, a hovoril: „Pane, viem, že si tvrdý človek: žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Bál som sa, preto som išiel a ukryl tvoj talent v zemi. Hľa, tu máš, čo je tvoje.“ Jeho pán mu povedal: „Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal? Mal si teda moje peniaze dať peňazomencom a ja by som si bol po návrate vybral, čo je moje, aj s úrokmi. Vezmite mu talent a dajte ho tomu, čo má desať talentov. Lebo každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. A neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.““


Mt 25, 14- 30

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Po morskom brehu sa prechádzal muž a našiel vrecúško s malými kamienkami. Okolo poletovali čajky po ktorých tie kamienky hádzal a oni ich chytali. Zostal mu iba jeden, ktorý si zobral domov, aby sa pochválil pred kamarátmi, čo našiel. Oni mu však s hrôzou v očiach oznámili, že je to diamant. V jeho očiach sa v tej chvíli objavila ešte väčšia hrôza, lebo si uvedomil, aký poklad mal v rukách, a ako ľahkomyseľne ho premárnil. Hoci hneď utekal na breh mora, už tam nič nenašiel.
     Aj Ježiš v dnešnom evanjeliu spomína mužov, ktorí tiež mali v rukách veľký poklad svojho pána. Dvaja s ním narábali zodpovedne, ale našiel sa aj taký, ktorý bol nezodpovedný, ľahkomyseľný a s pokladom zle zaobchodil.
     Slovo talent vyvolávalo u Ježišových poslucháčov predstavu veľkého majetku. Talentom sa nazývala tehlička drahého kovu, za ktorú bolo treba pracovať celé roky. Teda aj ten, ktorý dostal jeden talent, mal majetok, ktorý sa nedal tak ľahko získať.
     V Ježišovom podobenstve talenty predstavujú dary, ktoré človek dostáva od Boha ako veľké bohatstvo. Darom je život, zdravie, nadanie, viera, nádej, láska… Vďaka Božiemu obdarovaniu má sa stať sluhom Božej lásky v tom povolaní, ktoré mu Boh určil. Pri plnení tohto poslania nás nazýva sluhami, lebo Ježiš si nás kúpil za cenu svojej krvi. Pekne to vystihol apoštol Pavol, keď kresťanom do Korintu napísal: Ježiš zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych.
     Chápeme, čo Pavol hovorí? Ježiš si nás vykúpil, celých si nás kúpil, patríme mu so všetkým, čo sme a čo máme. Preto služba jemu je pravým zmyslom nášho života. Ale on ide ešte ďalej. Aby nás neponižovalo a nebolo pre nás trpké, že sme sluhovia, vzal si na seba našu podobu a prišiel, nie dať sa obsluhovať, ale slúžiť.
     Podľa dnešného podobenstva naša služba spočíva v rozmnožení talentov, ktoré nám Pán rozdelil podľa množstva, ako sám uznal za vhodné. Jednému dal päť talentov, inému dva a ďalšiemu jeden. Tým, ktorým dal päť, bude od nich aj viac požadovať a naopak, tí, ktorí ich majú menej, nemusia byť smutní a neporovnávať sa s inými, ale majú dbať o to, aby úlohu, ktorú im Pán zveril, vykonávali čo najsvedomitejšie a boli usilovní. Pán nenávidí nedbalosť a ťarbavosť v jeho službe. Chce z nás mať ľudí veľkých túžob, snáh, zámerov a cieľov. U Ježiša rozhoduje vernosť a uisťuje nás, že za našu vernosť nám ponechá prijaté aj nadobudnuté talenty. V prípade nedbalosti nám však talent vezme a pošle nás tam, kde bude plač a škrípanie zubami.
     Zostaňme preto svedomití a neodchádzajme ľahkomyseľne zo spoločenstva veriacich. Viera je totiž najdôležitejší zo všetkých talentov. Používajme talent rozumu pri čítaní Svätého písma, pri návšteve bohoslužieb či pri prijímaní sviatostí a pri modlitbe. Talentom vôle sa cvičme vo svedomitosti v zamestnaní, pri štúdiu, pri domácich prácach a v medziľudských vzťahoch. Nepremárnime ani talent zdravia, pokory, skromnosti, dobrosrdečnosti a milosrdenstva. A nesmieme zabudnúť, že aj čas je Božím talentom a neslobodno ho premrhať. Sú zmeškania, ktoré sa už nikdy nedajú dohoniť, lebo každý, kto sa spolieha, že bude mať čas ešte veľa rokov, môže sa veľmi mýliť. Pre neho platí Ježišova výstraha: Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude?
     Istý muž mal byť popravený. Sudca sa ho spýtal na jeho posledné prianie. Muž si želal ešte pätnásť minút života. Po uplynutí času úpenlivo prosil ešte o päť minút a keď mu vyhovel, ešte o minútu a chcel ešte ďalej prosiť, ale už mu nebolo vyhovené.
     Je hrozné prosiť, žobrať o minúty tesne pred smrťou, aby ich zomierajúci využil pre seba a pre svoju večnosť. Ale koľko hodín, týždňov, mesiacov a rokov sme už prežili a buďme úprimní, že v nejednom prípade možno nadarmo.
     Nikdy preto nedajme zaspať spásonosnej myšlienke, že už tento deň, táto chvíľa je okamihom, keď môžem vstúpiť do priateľstva s Bohom. On ma začal milovať ako prvý a teraz je rada na mne prijať a rozmnožiť dary jeho lásky.
     Bože, už od narodenia bije srdce v mojom tele, daj, prosím, aby odteraz bilo len pre teba!