Archív Nedeľných čítaní a homílií

Zjavenie Pána – rok A




     Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu a pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.“ Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním. Zvolal všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vyzvedal sa od nich, kde sa má narodiť Mesiáš. Oni mu povedali: „V judejskom Betleheme, lebo tak píše prorok: ,A ty, Betlehem, v judejskej krajine, nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami Judey, lebo z teba vyjde vojvoda, ktorý bude spravovať môj ľud, Izrael.’“ Tu si dal Herodes potajomky zavolať mudrcov a podrobne sa ich povypytoval, kedy sa im zjavila hviezda. Potom ich poslal do Betlehema a povedal: „Choďte a dôkladne sa vypytujte na dieťa. Keď ho nájdete, oznámte mi, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť.“ Oni kráľa vypočuli a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali. Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. A keď vo sne dostali pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vrátili do svojej krajiny.


Mt 2, 1- 12

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Vstaň, zažiar, Jeruzalem, lebo prichádza tvoje svetlo a Pánova veleba vzišla nad tebou. Tak zaznieval hlas proroka Izaiáša v 1. čítaní, ktorý znel ako fanfáry na počesť Spasiteľa. Aj náš hlas sa má pridať, lebo všetci máme rovnaký cieľ a povinnosť na tomto svete – hľadať Boha a neodoprieť mu poctu.
     K tomu je povolaný každý človek, hoci rozličným spôsobom. K tomu boli povolaní aj traja mudrci, ktorí boli pohania, bohatí a učení, zapodievajúci sa prírodnými vedami a zvlášť hvezdárstvom. O Vykupiteľovi sa dozvedeli od Židov, ktorí už v tých časoch boli roztrúsení v rôznych krajinách sveta, čo pre nich bolo prvým Božím pozvaním a druhým bola hviezda.
     Boh ich volal, ale nenútil, iba pobádal. Nebolo to pre nich ľahké, ale celý čas ich dlhej cesty, akoby sám anjel niesol pred nimi lampu a svietil im na cestu ako kedysi Izraelitom na púšti svietil jasný oblak pred Archou zmluvy, keď putovali do zasľúbenej zeme. Pochádzali z krajín, kde kedysi žil a trpel starozákonný patriarcha Jób. Ich vlasť sa rozprestierala na území Iraku, Iránu, Turecka a Arménska.
     Predstavme si veľké sklamanie, keď po dlhej a namáhavej ceste prišli do Jeruzalema a hviezda sa im stratila a ešte väčšie sklamanie, keď po vkročení do kráľovského paláca ich príchod vyvolal rozruch a strach. Nik v Jeruzaleme nemal ani tušenie o tom, že sa narodil Vykupiteľ sveta. Podľa prorokov to bola plnosť času, čoho si boli vedomí aj vykladači Písma a o proroctve, že Mesiáš sa narodí v Betleheme, vedeli aj jednoduchí ľudia. Toto mesto však malo také zlé meno a povesť, že v tejto chvíli tomu nechcel nik veriť, a práve v tom zmysle zákonníci a farizeji podali Herodesovi výklad. Mudrci sa domnievali, že všade bude radosť z narodenia Kráľa, ale stretávali sa iba s úplnou neznalosťou, ľahostajnosťou a veľkým strachom.
     Vžime sa do vtedajších politických pomerov v izraelskej krajine. Kráľovské žezlo bolo odňaté vládnucej dynastii Hasmoneovcov a kráľovská koruna položená na hlavu cudzincovi Herodesovi Veľkému. Po dlhých a vražedných bojoch, v ktorých vyhubil takmer všetkých príslušníkov hasmoneovskej dynastie, v roku 37 pred Kristom sa stal kráľom. V zahraničnej politike bol závislý od Rimanov. Podporoval helenistickú, grécku, a teda pohanskú kultúru, staval divadlá a uspo-radúval v nich hry, ktoré urážali židovský náboženský cit. Vybudoval viaceré mestá ako Cézareu, Samáriu a pevnosti: Macherus, Masadu a Herodion. V Jeruzaleme dal vystaviť chrám, kráľovský palác a pevnosť Antoniu. U Židov nebol obľúbený pre mnohé zákerné vraždy a popravy. Medzi popravenými bol aj staručký, z trónu zosadený kráľ Hyrkán a jeho vnuk Aristobul. Potom prišla na rad jeho manželka Mariamma a za krátky čas aj jej matka, potom dvaja Herodesovi synovia, ktorých mal s Mariammou. Neskôr dal popraviť ďalších synov, ktorých mal s inými manželkami, veď bol ženatý desaťkrát.
     Teraz iste lepšie chápeme, prečo príchodom Mudrcov nastal v kráľovskom paláci rozruch. Herodes sa totiž násilím zbavoval každého, kto bol iba trochu podozrivý, že by ho mohol zvrhnúť s trónu. Vtedy si iste ľudia šepkali: Prečo prišli? Zasa potečie krv a úbohý je každý na koho Herodes ukáže prstom. Aj v tomto prípade sa kráľ prejavil ako stará líška, keď si ich pred odchodom potajomky zavolal a vyzvedal sa o okolnostiach súvisiacich s narodením dieťaťa. A keď sa s nimi lúčil, prosil, aby mu dali vedieť, ak ho nájdu, aby sa mu aj on šiel pokloniť. Akonáhle vyšli z Jeruzalema, opäť sa im zjavila hviezda a priviedla ich k bezmocnému dieťaťu, ktoré sa ničím nelíšilo od iných detí. Keby sme ho videli my a okolo neho tú chudobu a biedu, iste by sme krútili hlavou, že to predsa nemôže byť Boží Syn, ale oni padajú pred ním na kolená, otvárajú srdcia, ale aj pokladnice a dávajú mu dary. Boh ich prostredníctvom anjela varoval pred Herodesom, pretov tichosti a tajnosti opustili Betlehem a inou cestou sa vrátili do svojej vlasti.
     Čo nám na nich imponuje? Silná viera a skutočnosť, že jediná návšteva pri Ježišovi im dodala istotu a vnútornú silu. Nás to má viesť k premýšľaniu ako málo stačí k spáse, pokiaľ má človek otvorené srdce pre Božiu milosť! A naopak, aké bezmocné sú pred Bohom všetky ľudské plány, aj keby boli neviem ako dokonale utajené. Žiaden múr nie je dostatočne silný, žiadna skrýša dostatočne tajná a žiadna tma dostatočne hustá, aby nás Boh nevidel. Akým úbohým je človek, ktorý sa Bohu posmieva alebo chce ho vymazať či už zo života, alebo zo spoločnosti.
     V roku 1981 rozhlasová stanica v Minnesote vydala správu o ukradnutom aute v štáte Kalifornia. Polícia vyvinula intenzívne pátranie. Dokonca cez vysielanie vyzývala zlodeja, aby sa skontaktoval s políciou. Dôvodom bolo, že vlastník auta nechal na prednom sedadle balíček keksov, ktoré boli napustené jedom. Mal ich prichystané na vykynoženie potkanov. O tom však zlodej nemohol vedieť. Napriek všetkému úsiliu sa neozval. Utekal pred spravodlivosťou alebo už možno bolo neskoro…
     Dnešný sviatok je jedným z impulzov, ktoré nás nabádajú k intenzívnejšiemu budovaniu vzťahu s nebeským Otcom. Mali by sme mu dovoliť, aby v nás prebudil hlad po stále dokonalejšom poznaní nášho Boha.