Archív Nedeľných čítaní a homílií

4. pôstna nedeľa – rok A





     Ako Ježiš šiel, videl človeka, ktorý bol od narodenia slepý. Napľul na zem, urobil zo sliny blato, blatom mu potrel oči a povedal mu: „Choď, umy sa v rybníku Siloe,“ čo v preklade znamená: Poslaný. On šiel, umyl sa a vrátil sa vidiaci. Susedia a tí, čo ho predtým vídali žobrať, hovorili: „Nie je to ten, čo tu sedával a žobral?“ Jedni tvrdili: „Je to on.“ Iní zasa: „Nie je, len sa mu podobá.“ On vravel: „Ja som to.“ Zaviedli ho, toho, čo bol predtým slepý, k farizejom. Ale v ten deň, keď Ježiš urobil blato a otvoril mu oči, bola práve sobota. Preto sa ho aj farizeji pýtali, ako to, že vidí. On im povedal: „Priložil mi na oči blato, umyl som sa a vidím.“ Niektorí farizeji hovorili: „Ten človek nie je od Boha, lebo nezachováva sobotu.“ Iní vraveli: „Ako môže hriešny človek robiť takéto znamenia?“ A rozštiepili sa. Znova sa teda pýtali slepého: „Čo hovoríš o ňom ty? Veď tebe otvoril oči!?“ On odpovedal: „Je prorok.“ Povedali mu: „Celý si sa v hriechoch narodil a nás poúčaš?!“ A vyhnali ho von. Ježiš sa dopočul, že ho vyhnali, vyhľadal ho a povedal mu: „Ty veríš v Syna človeka?“ On vravel: „A kto je to, Pane, aby som v neho uveril?“ Ježiš mu povedal: „Už si ho videl - a je to ten, čo sa rozpráva s tebou.“ On povedal: „Verím, Pane,“ a klaňal sa mu.


Jn 9, 1. 6- 9. 13- 17. 34- 38

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Taliansky kňaz bl. Carlo Gnocchi (1902 1956) počas 2. svetovej vojny pôsobil ako vojenský kňaz a videl zomierať tisíce vojakov. Po niektorých zostali siroty a on sa rozhodol, že sa bude o ne starať, a tak po návrate z frontu zakladal pre ne domovy. Po desiatich rokoch vyčerpávajúcej práce zomrel 54-ročný na leukémiu. Túžil však aj po smrti pomáhať druhým, a tak v testamente zanechal slepým svoje oči. V Taliansku to bol prvý prípad, keď niekto daroval svoje oči, ale zákon to nepovoľoval. Polícia zakázala lekárom urobiť tento zákrok, ale oni ich nerešpektovali a zosnulému kňazovi odňali rohovky. Prvú dali 11-ročnému chlapcovi Silviovi a druhú 19-ročnej dievčine Amabile. Transplantácie sa podarili a obaja začali pozerať na svet kňazovými očami.
     O uzdravení nevidiaceho rozpráva aj dnešné Evanjelium. Muž bol nevidiaci od narodenia a vzbudzoval súcit u ľudí, ktorí okolo neho prechádzali. Keď sa s ním stretol Ježiš, dal mu ten najväčší dar – zázračne mu vrátil zrak. Keď to videli ľudia, ktorí ho poznali, boli celí bez seba. Ten, ktorého bolo treba vodiť, ktorý sa cestou potkýnal a kráčal neisto, teraz kráča istým krokom, lebo vidí. Udalosť bola taká neobvyklá, že ju ľudia oznámili farizejom, ktorí sa úradne zaoberali náboženskými otázkami a uzdraveniami. Vadilo im, že Ježiš uzdravil v sobotu, kedy bolo zakázané pracovať a obvinili ho, že nezachováva sviatočný pokoj. Dokonca chceli, aby aj uzdravený odsúdil Ježišov čin, proti čomu sa on vzoprel, za čo si tiež vyslúžil od nich nadávky a kritiku. Keď sa to Ježiš dozvedel, stretol sa s ním ešte raz, aby ho potešil. Rozhovor začal otázkou: Ty veríš v Syna človeka? A uzdravený sa spýtal: A kto je to, Pane, aby som v neho uveril? Ježiš mu povedal: Už si ho videl – a je to ten, čo sa rozpráva s tebou. On povedal: Verím, Pane, a klaňal sa mu. Oči onoho muža uvideli denné svetlo a oči jeho duše zasa svetlo viery.
     Silvio a Amabile si boli tiež vedomí, akým veľkým darom je zrak. Obidvaja pracovali v domoch pre chorých, ktoré založil otec Gnocchi. Pri desiatom výročí jeho smrti mesto Miláno usporiadalo milú slávnosť a spomienku na tohto vzácneho človeka. Svätú omšu slávil milánsky kardinál a modlitby veriacich prednášali Silvio a Amabile. 25. októbra 2009 otca Carla v Miláne blahorečil pápež Benedikt XVI.
     Iste sa tešíme, že máme zrak, ale buďme úprimní, sme Bohu za tento dar vďační? Možno ho berieme ako čosi prirodzené a spýtame sa: Ako sa dá táto vďačnosť prejaviť?
     Spomeňme dve možnosti, ktoré môžu byť predsavzatím štvrtého pôstneho týždňa.

     – Všímajme si slabších a postihnutých ľudí a snažme sa im pomôcť podľa našich možností, lebo hoci väčšina z nás vidí dobre, nevidí však, čo potrebujú ľudia okolo nás, často tí najbližší.
     – Pozerajme svojimi očami len na dobré veci a vyhýbajme sa všetkému, čo by nás mohlo priviesť k hriechu.
     Nezabudnime, že každý hriech ničí náš pohľad na Božie dielo. Uzdravený muž neuvidel len krásny svet, ale uvidel aj Krista a uveril v neho. Usilujme sa vyhýbať hriechom a nebudeme zasiahnutí slepotou hriechu, ale slnkom Božej milosti.