Archív Nedeľných čítaní a homílií

2. nedeľa v období „cez rok“- rok B


     Bratia, telo nie je na smilstvo, lež pre Pána a Pán pre telo. A Boh aj Pána vzkriesil a vzkriesi aj nás svojou mocou. Vari neviete, že vaše telá sú Kristovými údmi? Ale kto sa spája s Pánom, je s ním jeden Duch. Varujte sa smilstva! Každý hriech, ktorého by sa človek dopustil, je mimo tela; kto však smilní, hreší proti vlastnému telu. A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nepatríte sebe? Draho ste boli kúpení. Oslavujte teda Boha vo svojom tele


1 Kor 6, 13c- 15a. 17- 20

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Každý z nás má svoju obľúbenú literatúru, na ktorú nedá dopustiť. Nech je akokoľvek presviedčaný, že sú aj iné dobré knihy, vždy ich zaradí až za svoje obľúbené. Pri čítaniach z Biblie aj my sme si zvykli počas nedeľných svätých omší zamerať sa hlavne na evanjeliá, ktoré sú zdrojom nášho poučenia. Nesmieme ale zabúdať aj na iné knihy Svätého písma. V nich je tiež Božie slovo, ktoré nám naliehavo vysvetľuje určité pravdy našej viery, a tým nám ukazuje cestu k Bohu.
     Dnes sme si vypočuli slová svätého Pavla. V prvom liste Korinťanom píše o jednote Cirkvi. Hovorí, že táto jednota sa nenarušuje len nesvornosťou, ale aj falošným užívaním slobody, ktorú nám získal Kristus. Zameriava sa na tému, dotýkajúcu sa každého jedného z nás. Rozpráva totiž o ľudskom tele a dáva nám rady, ako ho máme správne usmerňovať. Konkrétne sa zameriava na pohlavný pud, ktorý podľa psychológov je najsilnejším pudom v ľudskom organizme. Má svoje poslanie a hodnoty, ktorými človeka obdaril sám Tvorca – Boh, aby sa mohol stať tvorivým odovzdávateľom života. Veď vznik nového života, počatie, deväťmesačný pobyt dieťatka pod srdcom matky, to všetko v nás vyvoláva úctu voči Bohu, ktorý zariadil, aby sa takýmto spôsobom zachoval ľudský rod. Teda nielen prikázal: Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi!, ale dal človekovi aj presný program, ako tento príkaz má naplniť. Pohlavný pud teda na jednej strane môže človeka napĺňať radosťou a šťastím, na druhej strane však, ak sa zneužíva, môže ho zotročiť a doslova uvrhnúť do hlbokej priepasti. Smelo ho môžeme prirovnať k rieke, ktorá keď je regulovaná, prináša ľuďom úžitok, keď ale nie je regulovaná, narobí veľké škody, lebo jej energia sa nevyužije správne.
     Možno nás prekvapí, keď Pavol veľmi vážne konštatuje, že jednotu Cirkvi možno narušiť aj zneužívaním tela, teda hriechom smilstva. Katechizmus katolíckej Cirkvi v bode 2353 o smilstve píše: Smilstvo je telesné spojenie slobodného muža so slobodnou ženou mimo manželstva. Je v závažnom rozpore s dôstojnosťou osôb a s ľudskou sexualitou, ktorá je prirodzene zameraná na dobro manželov, ako aj na plodenie a výchovu detí. Okrem toho je aj veľkým pohoršením, keď sa tým kazí mládež. Z Pavlových slov aj z tejto definície môžeme vidieť zlobu hriechu smilstva, ktorá sa dá zhrnúť do troch bodov:
     1. smilstvo je nespravodlivosťou voči Bohu, ktorému jedine patrí naše telo, určené na vzkriesenie;
     2. smilstvo je svätokrádežou, lebo kresťan patrí krstom do tajomného tela Kristovho a smilstvom znesväcuje mystické telo Cirkvi;
     3. smilstvo je znečistením tela, lebo je chrámom Ducha Svätého, ktorý v ňom prebýva.
     Z toho, čo sme povedali vyplýva, že si máme chrániť svoje telo a nevydávať ho napospas hriechu. Pavol však túto myšlienku rozvíja ďalej, keď hovorí: Každý hriech, ktorého by sa človek dopustil, je mimo tela; kto však smilní, hreší proti vlastnému telu. A má veľkú pravdu, veď koľko ľudí na svete je nešťastných preto, že trpia rozličnými chorobami, ktorých by boli ušetrení, keby nepošliapali svoju ľudskú dôstojnosť. Musíme tiež spomenúť ďalšie vážne následky týchto hriechov: rozvody, narušené rodinné šťastie, opustené deti v domovoch, ba aj samovraždy. To len potvrdzuje, ako človek kruto dopláca na svoju neviazanosť. Tu sa napĺňajú aj slová porekadla: Kto čím hreší, tým trestaný býva!
     Využime dnešnú nedeľu na spytovanie svedomia v tomto duchu. Aký je môj postoj k hriechu smilstva? Pácham ho? Tolerujem ho u mojich detí a priamo ho aj podporujem?
     Ešte je na mieste spomenúť postoj Cirkvi k tomuto hriechu. Smilstvo je vždy ťažkým hriechom, pretože sa protiví prirodzenému aj pozitívnemu Božiemu zákonu. Preto vo sviatosti zmierenia môže rozhrešenie dostať len ten kajúcnik, ktorý sa zaviaže, že urobí všetko preto, aby sa v budúcnosti tohto hriechu nedopustil.
     Agentúra Sita priniesla 9. augusta 2002 správu s titulom: Predmanželský sex je nebezpečný. V správe sa píše: Ak sa chcete vyhnúť rozvodu, odolajte predmanželskému spolužitiu bez riadneho sobáša. Tvrdia to americkí odborníci z Centra prevencie a ochorení, ktorí na základe podrobných údajov od 11 tisíc Američaniek vypracovali prekvapivú štúdiu. Tá uvádza, že za posledných 15 rokov sa v USA rozpadlo 43 percent zväzkov, pričom u černošských párov to bola viac ako polovica. Zaujímavé sú aj výsledky ohľadom dvojíc, ktoré spolu žijú „bez papiera". Štúdia dodáva, že pokiaľ sa tieto páry do piatich rokov nerozídu, 70 percent z nich skončí na radnici. Tým sa ale všetky pozitíva končia, pretože v priebehu desiatich rokov ich manželstvo stroskotá. Výskum potvrdil, že najpevnejšie sú tie manželské páry, ktoré intímny život zahája až počas svadobnej noci.
     Čo dodať na záver? Použime opäť Katechizmus katolíckej Cirkvi: Boh je láska a žije sám v sebe z tajomstva osobného spoločenstva lásky. Tým, že Boh stvoril ľudskú prirodzenosť muža a ženy na svoj obraz…, vložil do nej povolanie – a teda schopnosť a morálnu zodpovednosť – k láske a spoločenstvu (Ján Pavol II. „Familiaris consortio“). Boh stvoril človeka na svoj obraz…, muža a ženu ich stvoril (Gn 1, 27). Ploďte a množte sa (Gn 1, 28). Keď Boh stvoril človeka, urobil ho na Božiu podobu, muža a ženu ich stvoril, požehnal ich a dal im meno človek, keď boli stvorení (Gn 5, 1 – 2). Sexualita má vplyv na všetky stránky ľudskej osoby v jednote jej tela a duše. Týka sa najmä citovosti, schopnosti milovať a plodiť a všeobecnejšie aj schopnosti nadväzovať spoločenské vzťahy s druhými.
     Prosme pri tejto svätej omši, aby naše telo bolo vždy chrámom Ducha Svätého. Nech naša duša má možnosť prebývať v čistom tele, aby sme tak aj druhým boli príkladom a ukazovali im správny pohľad na lásku. Pomôžme milým slovom vstať tým, ktorí upadli, a tým, ktorým nedokážme priamo pomôcť povstať z tohto hriechu, pomáhajme vrúcnou modlitbou.