Archív Nedeľných čítaní a homílií

5. nedeľa v období „cez rok“- rok B


     Keď Ježiš vyšiel z Kafarnaumskej synagógy, vošiel s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho domu. Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu povedali o nej. Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala. Keď sa zvečerilo, po západe slnka, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi. A celé mesto sa zhromaždilo pri dverách. I uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné neduhy, a vyhnal mnoho zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali. Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil. Šimon a tí, čo boli s ním, pobrali sa za ním. Keď ho našli, povedali mu: "Všetci ťa hľadajú." On im odvetil: "Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel." A chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov.


Mk 1, 29- 39

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Keď vidíme spolu veľa ľudí, vieme, že sa tam niečo deje. Stalo sa nejaké nešťastie, alebo predávajú výhodne zaujímavý tovar, alebo sa objaví človek, ktorý dokáže robiť mimoriadne veci. Takáto udalosť pritiahne desiatky ba aj stovky ľudí.
     Ježiš tiež pôsobil ako mimoriadny človek, preto sa nemôžeme čudovať, že vždy okolo neho boli masy ľudí. Evanjelista Marek nám v dnešný deň približuje nielen jeho mimoriadne schopnosti, ale aj spôsob Ježišovho apoštolátu.
     Silu pre svoje poslanie čerpal z modlitby. Často odchádzal na opustené miesta a modlil sa. Veľkú váhu kládol na osobnú modlitbu, kde v tichu a samote sa mohol porozprávať so svojím Otcom. Po modlitbe odchádzal medzi ľudí a všemožne im pomáhal. Nechcel, aby jeho poslanie sa nesprávne chápalo. Veď mnohí v ňom videli úspešného politického vodcu a jedného z kandidátov na židovského kráľa. Ježiš sa však vyhýbal vonkajšej popularite. Zázraky ale neprestal konať, lebo túžil pomáhať druhým a nimi preukazoval Božiu lásku k človekovi. Cez nezištnú lásku chcel ľudí pritiahnuť k svojmu Otcovi. A keďže mu záležalo naozaj na všetkých, stal sa potulným kazateľom, ktorý po svojich cestách sa prihovára všetkým. Taký bol Ježišov apoštolát, ako nám ho dnes vykresľuje evanjelista Marek. Silu k svojej činnosti čerpal z modlitby a kade chodil, všade pomáhal ľuďom. Šimonova testiná aj mnoho nemenovaných chorých a posadnutých nečistými duchmi, o ktorých je reč v dnešnom evanjeliu, sú svedkami jeho lásky.
     Ježiš aj nám naznačuje cestu správneho apoštolátu. Veď dobre vieme, že dar viery si nemôžeme nechať iba pre seba. Aj nás Ježiš posiela, aby sme ako jeho učeníci šli do sveta a ohlasovali jeho radostnú zvesť. Recept k správnemu apoštolátu nám načrtáva sám Pán. Prvý krok k apoštolskému pôsobeniu je modlitba. Modliaci sa Ježiš je naším vzorom. Modlitba má byť úprimným a srdečným rozhovorom s nebeským otcom, má byť zážitkom, ktorý nás upokojí a dodá nám silu potrebnú pre apoštolskú prácu. Lebo táto práca nehľadí ani na čas, ani na únavu. Treba sa venovať ľuďom toľko, koľko je potrebné. Posilnení modlitbou máme predstúpiť pred ľudí a doslova u nich preraziť láskou. Veď tak robil aj náš Pán. Láska musí byť nezištná. Veď ak by sme sledovali len vlastný prospech, slávu alebo kariéru, taká láska by nemala zmysel a význam. Slúžila by iba našej oslave a nie k Božej sláve. Napokon treba ešte dodať, že apoštolovať máme všade. Sme poslaní ku všetkým ľuďom. Nesmieme sa teda uzatvoriť len do vlastnej rodiny alebo spoločenstva, ktoré navštevujeme. To by bolo naozaj veľmi málo. Boh nás poslal na tento svet pre všetkých ľudí. Krásne to vyjadril sám Kristus: Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel. A Marek k tomu dodáva: A chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov. Taký má byť Ježišov apoštol: Čerpať silu z modlitby, aby mohol chodiť pomedzi všetkých ľudí a ohlasovať im radostnú zvesť Evanjelia.
     Spytujme si v dnešnú nedeľu svedomie, akým apoštolom som ja? Aká je moja modlitba? Čerpám z nej silu k apoštolátu? Snažím sa osloviť všetkých ľudí žijúcich okolo mňa?
     Povzbuďme sa dnes príkladom patróna nášho chrámu, svätého Jána z Mathy, ktorého liturgickú spomienku slávime 8. februára, ako správne apoštolovať. On celý svoj život zasvätil vykupovaniu kresťanských otrokov. Narodil sa vo Faucone vo Francúzsku roku 1153. Jeho nábožná matka ho vychovala vo viere a tak sa po patričných štúdiách stal kňazom. Primičnú svätú omšu slávil v kaplnke Parížskeho biskupa. Pri pozdvihnutí Tela Kristovho, videl anjela v podobe krásneho mládenca. Bol odetý do bieleho rúcha, na prsiach s červeno-modrým krížom; vedľa neho z každej strany kľačal otrok v okovách; jeden sa zdal byť kresťanom a druhý pohanom. Ján pre videnie dlho nemohol pokračovať vo svätej omši. Po jej skončení sa zdôveril biskupovi i prítomným v kaplnke so zjavením. Oni mu odporúčali cestovať do Ríma, aby to oznámil pápežovi a pýtal si od neho radu. Pred cestou do Ríma však odišiel do samoty. Tu sa stretol s pustovníkom Felixom z Valois, ktorému sa zveril so svojím videním. V tých časoch bol pápežom Inocent III. Keď mu rozpovedali v akej veci prišli, zavolal si svojich poradcov, zároveň nariadil modlitby a pôsty na tento úmysel a slávil aj svätú omšu, aby sa dozvedel Božiu vôľu. Pri svätej omši mal pápež to isté videnie, ktoré mal Ján pri primičnej svätej omši. To bolo znamenie, že Ján z Mathy a Felix z Valois sú vyvolení k tomu, aby založili rád na vykupovanie otrokov. Pápež potvrdil založenie rádu Najsvätejšej Trojice a odovzdal rehoľníkom biele rúcho s červeno-modrým krížom na prsiach. Ján a Felix sa vrátili do Francúzska, kde im kráľ Filip povolil postaviť kláštor a mnohí šľachtici im dali finančné prostriedky. Ján chcel ihneď cestovať do Afriky, ale povinnosti mu to nedovolili, a tak poslal dvoch bratov i s veľkou sumou peňazí. Vrátili sa roku 1200 z Maroka a priviezli 167 vykúpených otrokov. Keď Jánovi referovali o hrozných životných podmienkach otrokov, hneď začal zbierať financie na ďalšiu cestu. Sám ešte s jedným bratom sa plavil do Tuniska, kde vykúpil 150 otrokov. Vždy po návrate domov chodil a žobraním získaval ďalšie prostriedky, aby mohol vykupovať otrokov. Mnohé financie získal na mocný príhovor Panny Márie, ktorej bol veľkým ctiteľom. Nepomáhal však vyslobodzovať iba z telesného otroctva, ale stal sa kazateľom. Kázal najmä hriešnikom a bludárom, ktorým ohlasoval Božie milosrdenstvo a privádzal ich k zmene života. Zomrel v Ríme 17.decembra 1213. Tento svätec bol naozajstným apoštolom. V modlitbe a Eucharistii čerpal silu, aby mohol konkrétnymi činmi pomáhať blížnym.
     Usilujme sa aj my pomáhať svojim blížnym, aby aj našim pričinením bolo vo svete viac lásky a porozumenia, viacej pevnej viery, aby sme takýmto spôsobom predstavovali všetkým ľuďom nášho nebeského Otca.