Archív Nedeľných čítaní a homílií

Slávnosť Sv. Petra a Sv. Pavla- rok "B"


     Keď potom Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ Oni vraveli: „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“ „A za koho ma pokladáte vy?“, opýtal sa ich. Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ Ježiš mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“


Mt 16, 13- 19

Myšlienky k homílii kňaza Mareka Sitára

     Je nám celkom prirodzené, že nevesta pri sobáši dostáva nové meno po svojom ženíchovi. Táto zmena priezviska je už pre nás celkom bežná, predsa tento úkon obsahuje v sebe dôležitú pravdu: dcérka už v určitom zmysle nepatrí rodičom, ale svojmu drahému, ktorému sa uzatvorením manželstva daruje v láske.
     V knihe Genezis čítame o človeku, ktorý po rozmnožení hriechu na zemi, počúva Boha a ochotne plní Božiu vôľu. Týmto človekom je praotec viery – Abram. Boh mu mení meno na Abrahám, lebo sa mu dostáva vyznačenia – Boh si ho vyvolil, je už Božím mužom, a teda je už Abrahám.
     V evanjeliu sme tiež počuli o zmene mena. Šimon spoznal v Ježišovi Krista – Mesiáša a Pán Ježiš mu zmenil meno na Peter. Podobne tomu bolo so Šavlom, ktorý potom, čo spoznal Krista a obrátil sa, nie je viac Šavlom, ale je to už Pavol. V biblickej reči zmena mena vyjadruje nový vzťah. Aj v prípade Petra a Pavla zmena ich mena značí novú skutočnosť – totiž obaja, tak Peter ako aj Pavol, nepatria už viac sebe, ale Kristovi. Peter už nebude rybárom ani Pavol už nebude hľadať múdrosť sediac pri Gamalielových nohách.
     Peter aj Pavol sa úplne oddali tomu, v ktorom spoznali svojho Spasiteľa a ktorý dal ich životu novú orientáciu – oddali sa Kristovi. A Pán si ich chráni: v prvom čítaní zo Skutkov apoštolov počúvame ako bol Peter vyvedený z väzenia, v druhom čítaní sa Pavol obrazne vyznáva, že bol vytrhnutý z tlamy leva.
     Aj my sme v krste boli oslobodení a začali nový život. Vtedy sme aj prijali svoje meno. Stali sme sa kresťanmi, teda sme Kristovými. Tiež už teda nepatríme viac sebe, ale Kristovi, ktorý za nás zomrel a vstal z mŕtvych. Pavol nás povzbudzuje, že kto je kresťan, nech sa nehanbí, ale oslavuje Boha týmto menom.
     Hovorí sa, že macedónsky vojvodca Alexander Veľký, ktorý si tri storočia pred Kristom podmanil takmer celý svet, mal vo svojej armáde človeka, ktorý sa tiež volal Alexander. Tento vojak mal však celkom inú povesť ako vojvodca, hovorilo sa, že je veľmi ustráchaný a bojazlivý. Keď sa to Alexander Veľký dozvedel, dal si ho zavolať a rázne mu povedal: „Buď sa zriekneš svojho mena, alebo budeš dôstojný tohoto slávneho mena!“
     My sa nemáme zriekať svojho mena, ale máme byť jeho dôstojní nositelia, ako svedkovia krásy života s Kristom. Peter a Pavol si tak vážili svoje vyvolenie, že položili za Pána svoj život vo viere, že zomrieť pre neho je zisk.
     Keď sa však dnes pozeráme na apoštolské kniežatá, cítime, že nie sme takými hrdinami. Nedajme sa však odradiť od ideálu. Lebo ani Peter ani Pavol nedosiahli svoje víťazstvo odrazu. Peter, ktorý vyznal: „Ty si Kristus!“, pri zajatí Pána Ježiša, pred slúžkou zo strachu o ňom povie: „Nepoznám toho človeka“. Pavol, ktorý pred svojim obrátením dychtil po zabíjaní Pánových učeníkov, ešte aj po svojom obrátení zakúsil veľa prekážok podľa slov Pána: „Ukážem mu, ako veľmi mu treba trpieť pre moje meno.“ Napokon však mohol povedať: „Z Božej milosti som tým, čím som.“
     Preto naozaj nedajme sa znechutiť nikým, ničím, ani sebou samým. Po svojom zmŕtvychvstaní sa Pán Ježiš pýta Petra: Miluješ ma? On sa tak pýta aj nás. Môžeme prijať za svoju Petrovu odpoveď: „Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“ Tak aj dnešná slávnosť je novou možnosťou rozhodnúť sa pre neho. Majme pred sebou Krista, ako nevesta má pred sebou svojho ženícha a túžobne očakáva deň, keď bude navždy jeho.