Archív Nedeľných čítaní a homílií

26. nedeľa v období „cez rok“- rok B


     Ján povedal Ježišovi: „Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami.“ Ježiš vravel: „Nebráňte mu! Lebo nik, kto robí divy v mojom mene, nemôže tak ľahko zle hovoriť o mne. Veď kto nie je proti nám, je za nás. A kto by vám dal piť čo len za pohár vody preto, že ste Kristovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu. Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora. Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa. Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života krivý, ako keby ťa mali s obidvoma nohami hodiť do pekla. A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho: je pre teba lepšie, keď vojdeš do Božieho kráľovstva s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do pekla, kde ich červ neumiera a oheň nezhasína.


Mk 9, 38 – 43, 45, 47 – 48

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Nik z nás iste nepochybuje, že Ježiš Kristus je príkladom cností. Všetci vieme, že nebolo lepšieho človeka na svete ako on a vieme aj to, že nik z nás sa mu nevyrovná v dobrote a láskavosti.
     O to viac nás možno prekvapia tvrdé a prísne slová, ktoré Ježiš povedal v dnešnom evanjeliu. Hovorí: Kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora. Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa. Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života krivý, ako keby ťa mali s obidvoma nohami hodiť do pekla. A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho: je pre teba lepšie, keď vojdeš do Božieho kráľovstva s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do pekla.
     Prečo Ježiš tak tvrdo a prísne hovorí? Preto, lebo tu ide o najvážnejšiu vec, ktorá prízvukuje, že nebeský Otec chce, aby už tu na zemi sa budovalo Božie kráľovstvo. Ale to nastane vtedy, keď bude každý človek zblížený s Bohom a s ľuďmi. K tomu je nevyhnutná dobrota a láskavosť, ktorá nás spája s Bohom a s ľuďmi. Boh ju vysoko oceňuje, keď vraví, že ani jeden pohár vody, podaný v jeho mene, nezostane bez odmeny. A inde vraví, že čokoľvek urobíme jednému z našich blížnych, to jemu urobíme. Vysoko vyzdvihuje dobrotu, ktorá buduje Božie kráľovstvo už tu na zemi. Z toho však vyplýva, že opak dobra – teda zlo, je prekážkou potrebného zblíženia. Zlo odtrháva človeka od Boha a od ľudí. Preto Ježiš, hoci je nekonečne dobrý, veľmi prísne sa vyslovuje proti zlu a vraví, že človek radšej má stratiť to, čo mu je najpotrebnejšie a najdrahšie, napríklad ruku, nohu, oko, akoby svojou zlobou stratil zblíženie sa s Bohom a s človekom. Pripomína, že ten, kto by aj napriek upozorneniu miloval zlo a odtrhol by sa od Boha aj od ľudí svojimi zlými slovami, myšlienkami a skutkami, ten zostane navždy, teda aj vo večnosti, odtrhnutý od Boha i od ľudí. Naozaj je preto lepšie radšej tu na zemi stratiť čo je nám drahé, ako sa dopustiť zla, za ktoré človek stratí Boha a večný život.
     Aby sme lepšie pochopili túto Ježišovu náuku, poučme sa na príklade: Janko mal v siedmej triede troch priateľov. Boli dobrí kamaráti, ktorí vždy po vyučovaní sa spolu hrávali. Keďže boli denne spolu, všetci ich volali „štvorlístok“. V jeseni si zhotovili veľkého šarkana, pomaľovali ho a vypustili vysoko nad dedinu. V lete sa zas chodili spolu kúpať a zdalo sa, že nič na svete ich neroztrhne. A predsa! Raz jeden z nich, Alino, dostal zo zemepisu päťku. Veľmi ho to nazlostilo, lebo sa nazdával, že dostal otázku z toho, čo nemali na úlohu, ale nemal pravdu. Mali to na úlohu, lenže on bol lenivý a myslel si, že ho už nebudú skúšať. Zaumienil si teda, že za päťku sa učiteľovi pomstí. Popoludní, keď sa chlapci opäť stretli, Alino im povedal: Sme predsa kamaráti na život a na smrť. Musíte mi pomôcť, lebo sa chcem za tú päťku pomstiť. Dnes večer, keď sa zotmie, preleziem do učiteľovej záhrady a hodím mu kameň do okna. Vy budete každý z jednej strany dávať pozor, či niekto nejde, aby ma neprichytili. Ale Janko s tým nesúhlasil, preto povedal: Ja ti dám iný návrh! Nauč sa otázku, potom choď za učiteľom, prihlás sa a päťku si oprav. Všetci ho vysmiali a povedali: Si obyčajný zbabelec. Ak dnes večer neprídeš, nie si kamarát, a ak nás vyzradíš, nežiadaj si nás! Janko veľmi uvažoval, veď mal svojich kamarátov rád. Ale nakoniec sa rozhodol: Nie, nepôjdem! Radšej stratím priateľstvo, než by som spáchal to, čo je zlé. Radšej stratím priateľov, než Pána Boha. Poviete si, že je to detské a naivné! Možno, ale je to veľmi poučné. Lepšie je na svete radšej stratiť, ako sa dopustiť zla, ktoré by nás odtrhlo od Boha aj od ľudí.
     Kde vezmeme k tomu silu? Je ňou Ježiš Kristus, ktorý nám povedal, že bez neho nemôžeme nič urobiť. Svätý Pavol k tomu dodáva, že všetko môže v tom, ktorý ho posilňuje. Sústreďme sa na okamih, keď sa v dnešnej omši budeme modliť slová: Prosíme ťa, Pane, zbav nás všetkého zla… aby sme boli vždy uchránení pred hriechom a pred každým nepokojom… a modlime sa v duchu spolu s kňazom. Ale aj doma v modlitbe Otče náš úprimne volajme: zbav nás zlého!
     S Božou pomocou odstraňujme čo je zlé v našich myšlienkach, slovách a skutkoch. Snažme sa, aby sme správnymi myšlienkami, slovami a skutkami sa spájali s Bohom i ľuďmi, a tak budovali Božie kráľovstvo už tu na zemi.