Archív Nedeľných čítaní a homílií

28. nedeľa v období „cez rok“- rok B


     Keď sa Ježiš vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, kľakol si pred ním a pýtal sa ho: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život? Ježiš mu odpovedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý jedine Boh. Poznáš prikázania: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca i matku! Ale on mu povedal: „Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti.“ Ježiš naňho pozrel s láskou a povedal mu: „Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ On pri tomto slove zosmutnel a odišiel zarmútený, lebo mal veľký majetok. Ježiš sa rozhliadol a povedal svojim učeníkom: „Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!“ Učeníci sa nad jeho slovami zarazili. Ale Ježiš im ešte raz povedal: „Deti moje, ako ťažko sa vchádza do Božieho kráľovstva! Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“ Oni sa ešte viac čudovali a hovorili si: „Kto potom môže byť spasený?“ Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie. Lebo Bohu je všetko možné.“


Mk 10, 17- 27

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Ľudia žijúci na tejto zemi poznajú viacero spôsobov ako dobre a pohodlne žiť. Asi najznámejší spôsob je mať bohatstvo a užívať si ho po celý život. Denne sme svedkami, ako sa ľudia ženú za bohatstvom a aj v oznamovacích prostriedkoch sa už pomaly bude rozprávať iba o peniazoch.
     Dnešné Božie slovo hlása ale iný názor. Kráľ Šalamún v Knihe múdrosti hovorí: Modlil som sa a bol mi daný rozum, prosil som a vošiel do mňa duch múdrosti. Jej som dal prednosť pred žezlami a trónmi a bohatstvo v porovnaní s ňou som nepokladal za nič. Ani drahokam som jej nestaval na roveň, lebo všetko zlato vedľa nej je trochou piesku a striebro popri nej za blato možno počítať. Ježiš Kristus v evanjeliu tvrdí: Ťažko sa vchádza do Božieho kráľovstva! Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.
     Kto je podľa Božieho slova boháč? Ten, kto nedokáže majetku vládnuť a povýši bohatstvo za svojho boha. Pozrime sa na apoštolov. Mali svoje lode a siete, domy, polia a vinice, mali svoje rodiny a okruh priateľov. To bolo ich bohatstvom. Ale keď ich Ježiš zavolal, všetko zanechali a vykročili za ním. Aký veľký protiklad s mládencom z dnešného evanjelia! On mal rád svoj majetok, a preto sklamaný od Ježiša odchádza. Apoštoli neboli pripútaní k majetku, Ježiš bol ich Bohom, ale pre mladíka bol bohom majetok. Je veľkým nešťastím pre človeka, keď sa nechá opantať majetkom. Môžeme to sledovať v celých dejinách ľudstva. Preto niektoré národy sa veľmi búrili proti bohatstvu, lebo vedeli, aké nešťastie prináša jeho veľké množstvo. Tak napríklad Indovia dali zo zlata spraviť ťažké reťaze, do ktorých spútavali zločincov. Sparťania mali majetok rozdelený rovnakým dielom a nepripustili, aby mal niekto zlato. Preto vyrábali aj mince zo železa, a keďže boli veľmi ťažké, bol problém ich vo veľkom množstve nahromadiť.
     Možno teraz bude mať niekto pocit, že Božie slovo dnešnej nedele nás vyzýva, aby sme nič nemali. To však tiež nie je pravda! Treba na vysvetlenie použiť Ježišovu a Šalamúnovu múdrosť. Majetok potrebujeme, lebo je nutný k životu, ale máme s ním správne narábať a zostať slobodnými pre Boha aj blížneho. Bohatstvo nám nesmie opantať a sputnať srdce, nesmie sa stať naším bohom.
     Túto skutočnosť nám objasňuje príhoda zo života svätého pápeža Gregora. Žil vtedy istý pustovník, ktorý všetko zanechal a odišiel na púšť. Zobral si so sebou iba mačku. Keď mu bolo clivo, alebo sa už nevládal modliť, tak sa s ňou hral. Raz sa takto modlil: Bože, prosím ťa, ukáž mi vo sne, aké miesto dostanem v tvojom kráľovstve za to, že som pre teba všetko opustil. Boh ho vypočul a pustovník sa vo svojom sne videl pri pápežovi. Ráno, keď sa zobudil, cítil sa urazený a hundral si: Tak ja, ktorý som sa všetkého zriekol, mám byť vedľa pápeža, ktorý neustále žije v bohatstve a prepychu?! Budúcu noc mal zasa sen, v ktorom sa mu dostalo poučenia: Ako sa opovažuješ prirovnávať k pápežovi, keď tvoja prítulnosť k mačke je omnoho väčšia ako prítulnosť pápeža k všetkým pokladom, ktoré spravuje a ktoré štedro rozdáva chudobným! Preto: Nie je odsúdenia hodné, že niečo vlastníme, ale že to, čo máme, nás k sebe viaže natoľko, že prestaneme byť slobodní. Táto zlá vlastnosť človeka má názov lakomstvo.
     Ježiš nás chce varovať. Žiada od nás, aby sme jeho výzvu nepripútať sa k majetku praktizovali v každodennom živote. Nik z nás nemôže tvrdiť, že tento problém sa ho netýka. Dajme pozor! Ježiš nemyslí len na peniaze a bohatstvo, ale aj na iné veci, ktoré z človeka urobia doslova otroka, a tak sa k nim pripúta, že sa stanú pre neho bohom. Môže to byť vášeň z hry, droga, ale aj počítač, internet, televízia, fanatické zanietenie pre prácu, telesná rozkoš… To sú tie „mačky“, ktoré sú nám často prednejšie ako Boh a náš blížny.
     Využime dnešnú nedeľu a dobre pouvažujme, ako je to v mojom živote. Čo ma odpútava od Boha a od ľudí? K čomu ma ťahá srdce? Čo je tou „mačkou“ v mojom živote? V budúcom týždni skúsme sa oslobodzovať od týchto foriem bohatstva, učme sa žiť slobodne a pracovať tak pre Boha a blížnych. Až vtedy budeme v Božích očiach naozaj bohatí.