Archív Nedeľných čítaní a homílií

29. nedeľa v období „cez rok“- rok B


     K Ježišovi pristúpili Zebedejovi synovia Jakub a Ján a hovorili mu: „Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo ťa poprosíme.“ On sa ich opýtal: „Čo chcete, aby som vám urobil?“ Oni mu povedali: „Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“ Na to im Ježiš povedal: „Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý ja pijem? Alebo môžete byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený? Oni mu vraveli: ‚Môžeme.‘“ Ježiš im povedal: „Kalich, ktorý pijem ja, budete piť, aj krstom ktorým som krstený ja, budete pokrstení. Ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo po ľavici nepatrí mne. To dostanú tí, ktorým je to pripravené.“ Keď to počuli ostatní desiati, začali sa mrzieť na Jakuba a Jána. Ježiš si ich zavolal a povedal im: „Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich veľmoži majú nad nimi moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých.“


Mk 10, 35- 45

Myšlienky k homílii diakona Daniela Vachana

     Božie slovo dnešnej nedele nám predstavuje Krista ako trpiaceho služobníka. Možno si v živote kladieme otázku: Prečo Boh necháva trpieť nevinného, spravodlivého človeka? Prečo Boh neušetril svojho vlastného Syna? Odpoveď na naše ľudské „prečo“ dostaneme v Ježišovi Kristovi. Kristovo prečo bolo vyjadrením bolestného úžasu nad utrpením, ktoré sa nedalo vysvetliť ľudsky, ale bolo tajomstvom, od ktorého vlastnil kľúč iba nebeský Otec. Aj Ježiš na kríži vyslovil svoje „prečo“. Tomuto istému postoju dôvery a synovskej odovzdanosti sa máme učiť aj my.
     Odpoveď na zlo, utrpenie a bolesť nájdeme v Liste Hebrejom: … pretože nemáme iného veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami. Slová, ktoré sme počuli u proroka Izaiáša (53, 10-11), sa priamo vzťahujú na Ježiša Krista. Na ňom sa v plnej miere splnili slová proroka. Kristus je zobrazený ako človek, ktorý je zbitý nepriateľmi, pretože na seba zobral dobrovoľne naše viny. Kristus – Boží Služobník vzal na seba všetko ľudské, aby za to priniesol zmiernu obetu. Ježiš krátko pred svojou smrťou na kríži sa modlil k svojmu Otcovi, aby odňal od neho kalich utrpenia. Boh to ale neurobil, preto ho Kristus vypil až do dna, keď dokonal za nás na kríži svoju krvavú obetu.
     Keď sa dnes pýtame, prečo je vo svete zlo, bolesť a utrpenie, odpoveď môžeme nájsť v Ježišovi Kristovi, ako sme to tu už povedali. Práve Kristovou obetou sa radikálne mení zmysel ľudského utrpenia. V Kristovi dostáva utrpenie vykupiteľskú, spasiteľnú silu lásky. Ježiš neodstránil zo sveta bolesť a utrpenie, ale sám zostúpil až na dno utrpenia, aby získalo spásnu hodnotu pre človeka. Preto každé ľudské utrpenie, ktoré sa zjednocuje s utrpením Krista, má tiež spasiteľnú hodnotu.
     Keď sa pozrieme na život Ježiša Krista, môžeme lepšie pochopiť hodnotu služby, obety, moci, ktorú Ježiš vlastnil. On svoju službu vykonával v rámci moci, ktorú mal od Ducha Svätého, ako prejav Božej moci. A keď sa pozeráme na jeho život, musíme vidieť, že bol preniknutý neustálou službou a ochotou pomáhať druhým. Lebo ako hovorí evanjelium: Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých. Ochota pomáhať a slúžiť by mala byť aj našou cestou, pretože len vtedy, keď budeme o čosi viac vnímaví jeden voči druhému, hoci len v maličkostiach, je to pre nás krok, aby sme sa stali podobní Ježišovi. A práve to od nás očakáva.
     Ako sme počuli v evanjeliu, dvaja učeníci Jakub a Ján žiadali Ježiša, aby sedeli s ním v jeho sláve jeden po pravici a druhý po ľavici. Možno aj nás zarazila otázka, ktorú mu položili. Ježiš im preto vysvetľuje, že jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta a zároveň ich poúča, že nebeský Otec pripravil v ňom miesta pre tých, čo tu na zemi prejdú cez utrpenie. Pravda, ani to, že budú musieť trpieť, neoprávňuje učeníkov, aby si v Božom kráľovstve zabezpečovali najlepšie miesta. Hoci vieme, že Jakub prvý z apoštolov spečatil svoju vernosť Kristovi mučeníckou smrťou a Ján, aj keď zomrel prirodzenou smrťou, mnoho trpel pre Krista. Ak vo svojom živote robíme niečo pre Krista, plňme si dobre svoje povinnosti a svoje poslanie, ktoré máme, nemyslime na odmenu. Boh nám ju pripravil podľa Ježišových slov: Čokoľvek ste urobili jednému z mojich najmenších, mne ste to urobili.
     Kristus nám predstavuje službu ako hodnotu, ktorá má veľkú cenu. Buďme ľuďmi činu. Nielen hovorme, ale aj konajme dobro okolo seba. Ježišova ľudskosť sa zrodila z lásky k nebeskému Otcovi, aby zachránil ľudstvo. Dokonca bol ochotný zomrieť takou potupnou smrťou, ako bola smrť na kríži. Práve táto Kristova ľudskosť nám zjavila Božiu lásku a jeho kráľovstvo. Pravej ľudskosti učil Ježiš aj svojich učeníkov, keď povedal: Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých.
     Ak sme si dobre všimli, v evanjeliu Ježiš nepokarhal Jakuba a Jána, ale usmernil ich, naučil ich byť vnímavými na Božie volanie k službe. Pokúsme sa aj my učiť od Ježiša zabúdať na seba, na svoje vlastné istoty. Učme sa od neho pomáhať a slúžiť iným.