Archív Nedeľných čítaní a homílií

32. nedeľa v období „cez rok“- rok B- Posviacka Lateránskej baziliky


     Blízko bola židovská Veľká noc a Ježiš vystúpil do Jeruzalema. V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli. Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly a predavačom holubov povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“ Jeho učeníci si spomenuli, že je napísané: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom.“ Židia sa ho opýtali: „Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť?“ Ježiš im odpovedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“ Židia povedali: „Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?“ Ale on hovoril o chráme svojho tela. Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš.


Jn 2, 13- 22

Myšlienky k homílii diakona Daniela Vachana

     Ľudský rozum nám hovorí, že každá vec je tu na to, aby slúžila svojmu účelu. Tak ako nám slúži chlieb, voda a dom aj kostol – chrám slúži na to, aby sa v ňom ľudia schádzali a oslavovali Boha. V Jeruzaleme bol tiež chrám, ktorý postavili na oslavu Boha.
     Evanjelium dnešného sviatku, Výročia posvätenia Lateránskej baziliky v Ríme, nám pripomína udalosť, ako Pán Ježiš našiel v jeruzalemskom chráme predavačov dobytka, oviec a holubov. Ľudia zneužívali Boží chrám tým, že urobili z neho tržnicu. Buď zabudli, alebo skôr im bolo jedno, že Boží dom je domom úcty pravého Boha, že má byť domom modlitby. Uctievanie Boha mala byť najdôležitejšia vec, prečo ľudia prichádzali do chrámu a niet sa čomu diviť, že sa Ježiš rozhneval na ľudí svojím spravodlivým hnevom, keď im povedal: Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!
     Určite túto udalosť každý jeden z nás pozná veľmi dobre. Prvoradou úlohou konania Ježiša nebolo ani tak očistiť Jeruzalemský chrám, ale skôr nám chcel ukázať, že oveľa dôležitejšie v našom živote je očisťovať si dušu od hriechu, aby sme sa tak stávali Božím chrámom. Chrám je miestom, v ktorom prebýva Boh. Uvedomujeme si dobre, že aj my máme byť chrámom, v ktorom prebýva Boh? A to je dôvod prečo sa máme aj my starať o chrám svojho tela. Sv. apoštol Pavol nám pripomína: Neviete, že ste Boží chrám, a že vo vás prebýva Boží Duch?
     Starý Jeruzalemský chrám bol znesvätený peňazomencami, predavačmi a neskôr pohanmi. Aj dnešné evanjelium je pre nás výzvou, aby sme si očistili chrám našej duše. To, čo znečisťuje chrám našej duše, je hriech. A kto z nás je spokojný s takýmto stavom? Hriech, ktorý je urážkou Boha, zároveň ničí vnútro človeka. Naše telo, ktoré je chrámom Ducha Svätého, musí žiariť čistotou. Ak chceme prežívať vo svojom živote opravdivú radosť, musíme sa očistiť, zbaviť sa všetkého nánosu hriechu a zla, ktoré je neraz v našom vnútri. Každý z nás, kto chce prežívať túto radosť, potrebuje posväcujúcu milosť. Aby sme mali v sebe rúcho posväcujúcej milosti, potrebujeme mať čisté srdce, pretože do Božieho kráľovstva nemôže vojsť nič nečisté. Len v čistom srdci prebýva Boh a iba čisté srdce pochopí tajomstvo, ktoré je skryté v Bohu. Až vtedy, keď sa očistíme od hriechu budeme môcť byť Božím chrámom. Lebo, ako hovorí dnešné druhé čítanie: Boží chrám je svätý – a ním ste vy.
     Otec biskup Milan Chautur hovorí: Chrám je miestom, na ktorom sa má človek stretnúť so svojím Bohom. Miestom, ktoré je posvätené a neznesie žiadne znesvätenie. A to, že sa človek v histórii často dopúšťal týchto znesvätení posvätných miest, sa mu vypomstilo. Čo prinieslo hanobenie a ničenie chrámov? Len biedu a degradáciu ľudskej osobnosti. Boh chce mať miesto, kde sa človek stretne s ním. Miesto, kde človek spozná, že Boh je jeho Otcom.
     Aj my často prichádzajme do Božieho chrámu – na miesto, kde sám Ježiš prichádzal veľmi často, aby sa stretol so svojím Nebeským Otcom. Aj my sme pozvaní vytvoriť si tento vzťah s Bohom a udržovať čistotu našej duše, nášho srdca. Preto: Žime dôstojne podľa povolania, ktorého sa nám dostalo.
     Očisťujme svoje srdcia od hriechu, zla a sebectva, aby z nášho vnútra vychádzala radosť z toho, že sme aj my ako živé kamene vbudovaní do Božieho chrámu ktorým je Kristus.
     Dnes slávime sviatok výročia posvätenia Lateránskej baziliky, ktorá je Matkou všetkých katolíckych chrámov sveta. Ale je pre nás aj symbolom víťazstva Cirkvi nad zlom sveta, symbolom lásky a jednoty celej Cirkvi. Cirkev je Kristovým tajomným Telom, je Božím chrámom vo svete. Ale nezabúdajme na to, že Cirkev tvorí každý z nás, ktorí sme pokrstení. Odovzdajme celý svoj život Bohu, aby sme ako pútnici, ktorí smerujú do nebeskej vlasti, zvíťazili nad zlom, a tak prišli do neba.