Archív Nedeľných čítaní a homílií

34. nedeľa v období „cez rok“- rok B


     Pilát sa spýtal Ježiša: „Si židovský kráľ?“ Ježiš odpovedal: „Hovoríš to sám od seba, alebo ti to iní povedali o mne?“ Pilát odvetil: „Vari som ja Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi ťa vydali. Čo si vykonal?“ Ježiš povedal: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto.“ Pilát mu povedal: „Tak predsa si kráľ?“ Ježiš odpovedal: „Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.“


Jn 19, 33b- 37

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Možno ste niektorí počuli, ako sa v roku 1920 v egyptskej púšti našiel zdrap papyrusu. Jeho hodnotu a význam si nik asi 14 rokov nevšímal, ležal uložený v Manchesterskej knižnici. Až po dlhom čase sa našiel človek, ktorého začal zaujímať. Vyčistil ho a dal sa lúštiť písmená, ktoré boli veľmi ťažko čitateľné a voľným okom ich ani nebolo poriadne vidieť. Papyrus dal odborne preskúmať a zistil, že ide o najstarší text Nového zákona z 1. polovice 2. storočia, ktorý pochádzal od svätého Jána. Text bol opísaný asi 10 až 60 rokov po smrti autora. Práve v tomto texte boli slová, ktoré sme si teraz vypočuli. A predstavte si, že po objavení papyrusu, v roku 1925 pápež Pius XI. vyhlasuje pre celú Cirkev slávnosť Krista Kráľa!
     Ježiš Kristus si sám nárokuje na kráľovskú hodnosť a titul. Vyslovuje ho však v tej najnevhodnejšej chvíli. Stál obžalovaný, zohavený a uponížený. Stál pred sudcom, ktorý mal už iba potvrdiť ortieľ vynútenej a potupnej smrti.
     Cez ľudský pohľad sa môže zdať, že Ježiš premárnil poslednú šancu zachrániť sa. Vyhlásil, že jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta, teda, že je ďaleko, a jeho sluhovia v tomto prípade nezasiahnu. Pilát nemal pred Ježišom strach a odsúdil ho, aby nestratil priazeň cisára. Ježiš ale iba naoko premárnil poslednú šancu. Presne a so železnou logikou kladie základy neviditeľného kráľovstva. Kráľovstva založeného na pravde, spravodlivosti, láske a pokoji. Kto je tou Pravdou, Spravodlivosťou, Láskou a Pokojom? Je to sám Boh. Ježiš, ako verný Syn, slúži Bohu-Otcovi a túto službu zakončí uponížením, potupením a smrťou, ktorá neznamená porážku, ale víťazstvo. Toho si boli dobre vedomí aj apoštoli a celý rad mučeníkov prvých kresťanských storočí, lebo aj oni potvrdili službu Ježišovi-Kráľovi vlastnou smrťou. A hoci mohli zradiť – neurobili to. V očiach mnohých ostali síce porazenými, ale v Božích očiach sa stali víťazmi.
     Aj my vieme, že Ježiš nezostal porazený, ale zvíťazil. Vieme aj to, že jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta, že je to kráľovstvo Pravdy, Spravodlivosti, Lásky a Pokoja. Dnešná slávnosť nás vyzýva, aby sme pre Ježišovo kráľovstvo pracovali aj za cenu, že v očiach niektorých ľudí sa budeme javiť ako slabosi, porazení a ponížení. Dôležité je, že v Božích očiach budeme víťazmi. Ježiš nás pri tejto práci nikdy neopustí – neustále nás posilňuje svojim Slovom a Telom. Ako jeho ponuku využijeme, je iba na nás. Zamyslime sa v dnešnú nedeľu nad tým, ako ju využívame, aký je náš vzťah k Svätému písmu. Živíme sa Ježišovým slovom? Koľko času som mu venoval v uplynulom týždni? Aký je náš vzťah k Eucharistii? Živím sa Ježišovým Telom? Prijímam ho za spoločníka môjho života? Spájam s a Ním tým najintímnejším spôsobom, že On je vo mne a ja v ňom?
     Počas prenasledovania kresťanov v Mexiku bol na smrť odsúdený aj kňaz, páter Pro. Prv, ako ho zasiahli výstrely z pušiek, rozpäl ramená v podobe kríža a z plného hrdla zakričal: Nech žije Kristus Kráľ!
     Aj my často takto volajme a s pohľadom upretým do budúcnosti pozerajme na Krista, ktorý je naším Kráľom. Nebojme sa preň obetovať svoje pohodlie, kariéru, česť aj život. Ježiš náš Kráľ je vždy pri nás.
     Slúžme mu aj v tomto týždni, stretávajme sa s ním v jeho Slove a Tele, a tak najlepšie dokážeme, že je naším Kráľom.