Archív Nedeľných čítaní a homílií

Veľkonočná nedeľa- rok B


     Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený. Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.“ Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu. Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil. Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste. Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril. Ešte totiž nechápali Písmo, že má vstať z mŕtvych.


Jn 20, 1- 9

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Počas existencie ľudstva sa stalo veľké množstvo šťastných aj nešťastných významných udalostí, ktoré sa zapísali do histórie. Častokrát sú námetom otázok pri rozličných kvízoch, súťažiach ale aj skúškach. Jedným z takýchto hrozných dátumov je 27. august 1883, kedy vybuchla sopka Krakatoa. Jej výbuch spôsobil, že vlny Atlantického a Indického oceánu dosahovali výšku niekoľkých kilometrov, pričom zahynulo 10 tisíc ľudí a tlaková vlna sa niesla do diaľky 2 tisíc kilometrov.
     Aj dnešné evanjelium nám opisuje obrovskú explóziu. Explóziu, ktorá neprináša smrť ale život. Zaznamenali ju evanjelisti, ktorí zhodne tvrdia, že zem sa zatriasla a Kristus vstal z mŕtvych. Táto udalosť má pre ľudstvo absolútny význam, lebo všetkým ľuďom žijúcim na zemi otvorila nebo a dala život večný. Túto skutočnosť krásne opísal svätý Pavol:
     Ak mŕtvi nevstávajú, nevstal ani Kristus. A keď Kristus nevstal, vaša viera je márna a ešte stále ste vo svojich hriechoch. Potom aj tí, čo zosnuli v Kristovi, sú stratení. Ak len v tomto živote máme nádej v Kristovi, sme najúbohejší zo všetkých ľudí. Ale Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých. Lebo ako je skrze človeka smrť, tak je skrze človeka aj zmŕtvychvstanie. Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi.
     Veľmi jasne hovorí, že Kristovo zmŕtvychvstanie je základom našej viery a celého kresťanského života, že z Ježišovho prázdneho hrobu už 2 tisíc rokov plynie nový život pre celé ľudstvo. Je to sila, ktorá dáva človekovi prekonať aj tie najbeznádejnejšie situácie v jeho živote. Ježiš totiž prišiel, aby zvíťazil nad dvomi najväčšími zlami: hriechom a smrťou. Lebo práve tieto zlá gniavia človeka, ktorý od prvopočiatku túžil po plnom živote. Potvrdzujú to aj archeologické vykopávky najprimitívnejších kultúr. Mŕtvym dávali do hrobov veci dennej potreby, pretože ľudia verili, že mŕtvi budú žiť aj po smrti. Táto primitívna viera sa ale nedá ani len prirovnať ku skutočnosti, že Ježiš Kristus sám premohol smrť a aj nám dáva nádej, že s jeho pomocou ju premôžeme aj my.
     Ale je zaujímavé, že skutočnosť Ježišovho zmŕtvychvstania sa hneď od prvej chvíle stala potlačovanou a umlčovanou. Len si spomeňme, ako sa Židia radili, čo robiť, aby sa to nerozkríklo medzi ľudom. Vtedy sa našlo aj dosť peňazí, ktorými sa podplatili strážcovia, aby tvrdili, že Ježišovo telo ukradli apoštoli. Aj v dnešných časoch sa stále nájdu farizeji, ktorí sa usilujú dezorientovať a znechutiť ľudí a vnútiť im myšlienku, že Ježiš nezvíťazil nad smrťou.
     Skutočnosť je ale iná – Ježiš vstal z mŕtvych. Ženy prišli k prázdnemu hrobu a našli odvalený kameň. Iste všetci cítime, že na živote každého z nás je takýto kameň a my nie sme schopní ho vlastnými silami odvaliť. Potrebnú silu nám preto dáva Kristus svojim zmŕtvychvstaním, keď odvalil kameň, ktorý bol medzi človekom a Bohom, a tak nám dal možnosť, aby sme cestou života kráčali s optimizmom a pohľadom upretým do cieľa, ktorým je v nebi večný život. Je nevyhnutné, aby sme túto cestu ukazovali aj ľuďom okolo nás, lebo mnohí žijú v beznádeji, v zúfalstve a prázdnote. Našou úlohou je pomáhať im, aby aj z ich duší Kristus odvalil kameň, ktorý im nedá dýchať život Božieho dieťaťa.
     Pred časom bol nakrútený fantastický film, v ktorom hlavným hrdinom je vedec zaoberajúci sa životom Ježiša Krista. Počas svojho skúmania prišiel k senzačnému objavu. V hrobe Jozefa Arimatejského našiel mŕtvolu, o ktorej vyhlásil, že patrí Ježišovi Kristovi. Keď ľudstvo prijalo túto zvesť, potvrdenú významnou vedeckou autoritou, začalo chradnúť. Ľudia opustili všetky hodnoty, ktoré dotiaľ uznávali a stratili zmysel života. Vedec pred koncom svojho života priznal, že to všetko bol iba podvod, ktorý urobil len pre svoju slávu.
     Tento vymyslený filmový príbeh však ukázal kus pravdy. Keby Kristus nevstal z mŕtvych, náš život by nemal zmysel. My všetci musíme byť nositeľmi tejto pravdy a dávať jasne najavo, že veríme a svojím životom vyznávame, že Ježiš žije!