Archív Nedeľných čítaní a homílií

7. veľkonočná nedeľa- rok B


     Ježiš povedal zástupom: „Moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa.“


Jn 6, 55- 57

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Milé deti!
     Iste ste v škole zažili veľa zaujímavých ale aj humorných situácií. Často sa to stane pri výklade nového učiva, keď učitelia používajú rozličné príklady, aby ste čo najlepšie porozumeli vysvetľovanej látke. Aj na detských svätých omšiach či na hodinách náboženstva sa neraz zasmejeme, keď kňaz vykladá novú látku a chce vám ju priblížiť cez dajaký príklad. Ale je zaujímavé, že si ho potom zapamätáte na celý život.
     Jeden kňaz rozprával, ako počas svätej omše vysvetľoval deťom, aká dôležitá je modlitba. Aby lepšie porozumeli, prirovnal ju k telefónu. Keď chceme sa s niekým porozprávať, alebo keď potrebujeme rýchlo zavolať lekára, požiarnikov alebo políciu, vytočíme číslo a porozprávame sa s tým, koho sme volali. Aj modlitba je akési telefonovanie do neba. Keď sme v núdzi alebo máme starosti a ťažkosti, ale aj keď sme veselí a šťastní, môžeme zatelefonovať Pánu Bohu. Výhodou je, že táto linka nepotrebuje číslo, lebo Boh našu modlitbu počuje. Môžeme sa teda modliť vždy a všade, a to nielen k Bohu, ale aj k Panne Márii alebo k našim nebeským ochrancom.
     Tento príklad o modlitbe – telefóne počúval aj päťročný Paľko. Doma v jeho rodine sa im veru nedarilo. Paľkov otecko zomrel na ťažkú chorobu a potom jeho mamička vážne ochorela na srdce. Niekedy jej bolo tak zle, že celá zbledla a musela rýchlo utekať k telefónu, aby zavolala lekára, ktorý hneď pribehol a dal jej injekciu. V jednu noc sa Paľko zobudil na mamičkino volanie: „Lekára“! Videl, že mamička je bledá a zrazu upadla do bezvedomia. Paľko utekal k telefónu, na ktorom bolo napísané číslo lekára a vytočil ho. Telefón však stále zvonil, lekár nebol doma, asi ho volali k inému pacientovi. „Čo teraz?“ – preblesklo mu hlavou. Zrazu si spomenul, ako kňaz v kostole rozprával, že s Pánom Bohom môžeme aj telefonovať, a vôbec nemusíme poznať číslo. Preto začal vytáčať čísla, ktoré ho práve napadli. V slúchadle však počul iba signál neexistujúceho čísla. Začal plakať, ale nestrácal duchaprítomnosť. Spomenul si, ako kňaz povedal, že je možné volať aj Panne Márii. A tak znova vytáčal čísla, ktoré ho napadli až kým v slúchadle nepočul zvonenie. Telefón zdvihla staršia pani. Ozvala sa a z druhej strany počula plačlivý detský hlások: „Zdravas, Mária, milosti plná…“ Najskôr si pomyslela, že niekto si z nej robí v noci posmech, potom sa však spýtala: „Čo si chcel, synček?“ Modlitba prestala a detský hlások jej vravel: „Drahá Panna Mária, mojej mamičke je zle, leží na posteli, nehýbe sa a je veľmi bledá. Volal som aj lekára, ale nie je doma. Mária, poď rýchlo, pomôž, ja sa bojím!“ Pani vedela, že je zle. Opýtala sa chlapca, ako sa volá a kde býva. Paľko bol zasa prekvapený, že Panna Mária to nevie. Keď jej povedal, kde ho nájde, pani ho ubezpečila, že o chvíľu je u nich. Zobudila suseda, ktorý bol lekárom a poprosila ho o pomoc. Keď o malú chvíľu zazvonili pri dverách, Paľko otvoril. Hneď si ale kľakol a modlil sa, lebo si bol istý, že návštevu Panny Márie musí čakať na kolenách. Pani viac nepotrebovala. Vzala chlapca do náručia a utekala s lekárom k posteli, na ktorej ležala Paľkova mamička. Lekár jej dal injekciu a čakal, kým sa nepreberie. Keď jej povedali, čo sa stalo, Paľka od radosti vyobjímala. Svedomitý lekár ale nezostal iba pri tejto návšteve. Ujal sa trpiacej mladej ženy a počas dvoch rokov ju liečil, až vyzdravela. Keď bola zdravá, požiadal ju o ruku. Tak Paľkova mamička prišla na farský úrad pre krstný list, aby sa s lekárom mohla zosobášiť a aby Paľko dostal dobrého otecka.
     Vy, milé deti, dnes prijmete do svojich srdiečok Pána Ježiša. On sa veľmi teší a dúfam, že aj vy máte nesmiernu radosť. Od dnešného dňa môžete týmto spôsobom denne prijímať svojho Priateľa – Ježiša a denne s ním môžete takto telefonovať. Keďže sa denne nedostanete na svätú omšu, snažte sa stretnúť so svojím Priateľom cez modlitbu. Nezabúdajte na to, aby každý Váš deň začal aj skončil s myšlienkou na Boha. Aj z dnešného príbehu vidíte, že naše modlitby vyslyší a vždy si nájde na to vhodný spôsob. Aj Paľkovi pomohol cez dobrú starú pani. Nezabúdajme, že kto sa nepustí Božej ruky, toho On nikdy neopustí.

     Milí rodičia!
     O mládeži sa hovorí, že je zlá. Hľadajú sa príčiny tohto stavu, ale najdôležitejšia príčina sa akosi obchádza. Dnešné deti trpia nedostatkom lásky! Sväté prijímanie je sviatosťou lásky. V nej sa nám dáva sám Boh a ukazuje nám, ako veľmi nás miluje. Ak chcete, aby z vašich detí vyrástli dobrí a statoční ľudia, naučte ich milovať Ježiša v Eucharistii. Pomáhajte im telefonovať s Bohom cez nedeľné sväté omše a sväté prijímania, cez sviatosť zmierenia a modlitbu. Deti teraz majú elán a chuť, prosím vás, podporujte ich v tom a buďte im vo viere príkladom. Deti vám za nič nebudú tak vďačné, ako za lásku, ktorú Ježiš živí a udržiava v Eucharistii. Nech sám Ježiš je vám odmenou za to, že dnes ste sem priviedli svoje deti.
     Výzva byť príkladom vo viere má sa dotknúť každého z nás. Uvedomme si, že aj my máme pred týmito deťmi vydávať svedectvo o Kristovi. Nech nám v tom pomáha mocný príhovor našej nebeskej Matky.