Archív Nedeľných čítaní a homílií

2. adventná nedeľa - rok B


     Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna. Prorok Izaiáš napísal: „Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on ti pripraví cestu. Hlas volajúceho na púšti: „Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!“ Ján bol na púšti, krstil a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov. Prichádzala k nemu celá judejská krajina i všetci Jeruzalemčania. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán. Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Jedával kobylky a lesný med. A hlásal: „Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým.“


Mk 1, 1 - 8

Myšlienky k homílii diakona Jozefa Vaľka

     Asi nik z nás, či už motorista, alebo chodec nemá rád rozbité cesty, ani chodníky. Neraz znamenajú nebezpečenstvo úrazu alebo poškodenia. Ako radi potom vidíme značky, ktoré oznamujú ich rekonštrukciu. Veď predsa len nová a opravená cesta je lepšia a bezpečnejšia.
     Prežívame čas vnútornej prípravy na príchod nášho Spasiteľa. V adventnom venci pribudla ďalšia zažatá svieca, ktorá zintenzívnila svetlo a upozornila nás na to, že čas sa skrátil. Evanjelista Marek po výzve bdenia v minulom týždni, nás tentokrát nabáda byť pripravení, vyrovnať naše životné chodníky a cesty.
     Hlas proroka Izaiáša: Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky, nám naznačuje aj cez Jána Krstiteľa, aby sme pripravili cestu pre Božie slovo. Povzbudzuje nás, aby sme odstránili všetko, čo nám prekáža prijať Ježiša Krista, aby sa mohol narodiť v našom srdci. Jeho hlas prerušuje ticho pohodlnosti a nečinnosti. Sila slov prebúdza svedomie a rozum, aby vstali a začali konať nápravu, aby to, čo hriech zničil, všetky nerovnosti, ktoré spôsobil, sme začali vyrovnávať a upravovať. Používajme pritom najkvalitnejšiu pomoc – nevyčerpateľnú Božiu milosť. Tak, ako my čakáme na tento jeho vzácny dar, aj on čaká, že k nemu prídeme, že nasmerujeme svoj život opäť správnym smerom. Pripraviť cestu znamená aj úprimne sa modliť a pokorne zmýšľať. Venovať aspoň chvíľku Bohu a trošku si v ňom odpočinúť. Vojsť do „izby“ svojho srdca, vylúčiť z neho všetko okrem Boha a toho, čo nám pomáha ho hľadať. Zatvoriť srdce a povedať mu: Hľadám tvoju tvár; Pane ja hľadám tvoju tvár! Nechajme sa preniknúť jeho prítomnosťou a pozorne načúvajme tomu, čo nám chce povedať.
     Ako ťažko sa nám neraz pozerá na prekážky v našom každodennom živote. Iste všetci poznáme to známe označenie: Chodník v zime neudržiavaný. Radi by sme po ňom prešli, chceli naň vstúpiť, ale bojíme sa, nemôžeme, lebo by sme si mohli ublížiť. Ježiš chce vstúpiť a ísť spolu s nami po našej životnej ceste. Neustále nám pripomína, majte pri vašej ceste či chodníku nápis: Vždy udržiavaná!, aby ste sa nemuseli hanbiť, že sa po nej nedá ísť, že nikam nevedie.
     Ak sa v týchto dňoch pozrieme okolo seba, môžeme krásne vidieť obrovský zhon za materiálnosťou, za niečím dočasným, čo trvá veľmi krátko. Nedajme sa strhnúť týmto davom, ale majme na mysli predovšetkým starosť o našu duchovnú stránku, aby sme neostali zahanbení, keď príde náš Pán, bude sa chcieť prejsť s nami, ale nebude môcť, pre nespočetné množstvo výmoľov, jám a rôznych iných prekážok.
     Bez cesty nemožno ísť, bez pravdy nemožno poznávať, bez života nemožno žiť – hovorí Tomáš Kempenský. Nech sú pre nás aj tieto slová povzbudením pre dôkladnú prípravu na príchod Krista nielen na svet, ale predovšetkým do nášho srdca.