Archív Nedeľných čítaní a homílií

5. nedeľa „cez rok“ - rok B


     Keď Ježiš vyšiel z Kafarnaumskej synagógy, vošiel s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho domu. Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu povedali o nej. Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala. Keď sa zvečerilo, po západe slnka, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi. A celé mesto sa zhromaždilo pri dverách. I uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné neduhy, a vyhnal mnoho zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali. Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil. Šimon a tí, čo boli s ním, pobrali sa za ním. Keď ho našli, povedali mu: „Všetci ťa hľadajú.“ On im odvetil: „Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel.“ A chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov.


Mk 1, 29- 39

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Keby som sa vás spýtal, čo budete robiť 16. februára o 15. hodine, iste by ste mnohí povedali: Počkaj! Vybrali by ste poznámkový blok a zisťovali, aký máte vtedy program. Človek dnešných dní je veľmi zaneprázdnený a čím ďalej, tým viac má deň rozpočítaný doslova na minúty. Keď to sledujú starí ľudia, asi krútia hlavou a tvrdia, že taký zhon, aký je dnes, nikdy nebol.
     Aj Ježiš mal rozvrhnutý deň, čo potvrdzuje evanjelista Marek, ktorý nám opísal jeho sobotu. Židovská sobota - šabat bola posvätným dňom, a tak si všimnime ako ju Ježiš prežil.
     Jeho prvá cesta viedla do synagógy. Tu sa iste aktívne zapojil do bohoslužieb tým, že si vypýtal knihu, čítal z nej a vysvetľoval jej obsah poslucháčom. Zo synagógy šiel do Šimonovho a Ondrejovho domu. Tu vidno, že chcel sa stretnúť s ľuďmi a poznať ich. Zistil však, že všetci do synagógy sa nemôžu prísť, lebo sú chorí a trpia doma na lôžkach. Ježiš hneď pomohol a uzdravil chorú Šimonovu testinú. Tým však sa jeho stretnutie s ľuďmi neskončilo. Keď sa zvečerilo, po západe slnka, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi. A celé mesto sa zhromaždilo pri dverách. I uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné neduhy, a vyhnal mnoho zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali. To však už bola hlboká noc a iste mu dobre padlo oddýchnuť si v Šimonovom a Ondrejovom dome. Jeho spánok však dlho netrval. Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil. Ježiš potreboval ešte za tmy sa stretnúť so svojím Otcom, zveriť sa mu a pozbierať nové sily do ďalšieho dňa. Akonáhle pookrial na duchu, vyhlásil: Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel.
     Židovskú sobotu vystriedala kresťanská nedeľa, ktorá je naším sviatočným dňom. Vďaka evanjelistovi Markovi vieme, ako ho máme prežiť a naprogramovať. Aj našou prvoradou úlohou je navštíviť chrám a aktívne sa zúčastniť na bohoslužbách. Veď celý týždeň máme žiť v túžbe prijať Krista v jeho Slove a Tele. Táto túžba nám pomáha vyhýbať sa ťažkým hriechom a vždy žiť v Božej prítomnosti. Prvoradá úloha nedele je teda náboženská – človek zo svojho času, ktorý je Božím darom, venuje dajakú čiastku na Boží kult, a tak rastie v poznaní a v láske k Bohu.
     Nedeľa však má aj funkciu mravnú – človek sa venuje duchovným hodnotám, ktorými sa myseľ občerstvuje v Bohu. Ježiš nám opäť ukazuje cestu, že naša nedeľa má obsahovať viac modlitby, ako vo všedný deň, kedy sa sťažujeme, že nemáme na nič čas. Modlitba má byť súkromná aj spoločná, a to nielen v kostole, ale ja v rodine. Práve v tento deň by sme si mali pravidelne čítať zo svätého Písma a rozjímať nad ním.
     Nedeľa má aj osobný význam, to znamená, venovať sa aj sebe. Tu je možnosť na štúdium, záľuby, oddych, šport alebo kultúru, a tak rozvíjať svoju duchovnú, ale aj telesnú danosť.
     Napokon nedeľa má aj sociálnu funkciu. Čo to znamená? Otvoriť oči a pozrieť sa, či niekto nie je odkázaný na moju pomoc, či nepotrebuje úsmev, dobré slovo… Takých ľudí je vždy dosť. Sú to vaše deti, starí rodičia, manžel, manželka, susedia, príbuzní…
     Vidíte, ako krásne a plnohodnotne sa dá prežiť nedeľa? Pouvažujme dnes, ako ju prežívam ja. Je to naozaj deň modlitby a odpočinku? Je to deň, kedy sa starám o svoje zdravie a o ľudí žijúcich okolo mňa? Buďme vďační Ježišovi, že nám dáva návod na prežitie nedele a veďme k tomu aj naše deti a vôbec všetkých, ktorí sú nám zverení.
     V istej veľmi chudobnej farnosti bol kňaz nútený hŕstke veriacich oznámiť pri svätej omši, že už nemá za čo kúpiť olej do večného svetla. Po omši prišla za ním chudobná starenka a hovorí: Pán farár, nechajte večné svetlo svietiť len v noci, lebo cez deň tu budem ja. Som síce stará a nevládna, ale môžem sem prísť každý deň a modliť sa. Ja budem večnou lampou pred svätostánkom, až kým si ma dobrý Boh nevezme k sebe.
     Byť večnou lampou pred Božou tvárou aj pred pohľadom blížnych, má byť tiež naším ideálom. Ježiš nám dnes radí, ako to dosiahnuť. Snažme sa tak prežiť každú nedeľu, aby sme počas celého týždňa mali z čoho čerpať, a tak svietili svojím svetlom pred Bohom aj pred blížnymi.