Archív Nedeľných čítaní a homílií

7. nedeľa „cez rok“ - rok B


     Ježiš o niekoľko dní znova vošiel do Kafarnauma. Ľudia sa dopočuli, že je v dome, a zišlo sa ich toľko, že už nebolo miesta ani predo dvermi. A on im hlásal slovo. Tu prišli k nemu s ochrnutým človekom; niesli ho štyria. A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k nemu, odkryli strechu tam kde bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“ Sedeli tam aj niektorí zákonníci a v srdci uvažovali: „Čo to tento hovorí? Rúha sa! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?“ Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že tak rozmýšľajú, a povedal im: „Prečo si to myslíte vo svojich srdciach? Čo je ľahšie – povedať ochrnutému: „Odpúšťajú sa ti hriechy,“ alebo povedať: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“? Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ – povedal ochrnutému: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov.“ A on vstal, hneď si vzal lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci sa divili, velebili Boha a hovorili: „Také niečo sme ešte nikdy nevideli.“


Mk 2, 1- 12

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Mnohí poznáme ľudí, ktorí neznesú iných a vadí im ich povaha, správanie, šaty alebo účes. Horšie je, keď nemajú radi iných ľudí preto, že sú lepší a práve na ich dobrote vidia svoju zlobu, nenávisť a úbohosť.
     Dnešné evanjelium nám tiež rozpráva o takých ľuďoch. Sú to zákonníci, ktorí mali veľmi studené srdcia, nechceli pomáhať ľuďom, a preto im vadilo, že Ježiš im pomohol. Dnes povedal ochrnutému: Synu, odpúšťajú sa ti hriechy. Zákonníkov to však pohoršovalo: Čo to tento hovorí? Rúha sa! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy? Ježiš však zareagoval: Prečo si to myslíte vo svojich srdciach? Čo je ľahšie - povedať ochrnutému: Odpúšťajú sa ti hriechy, alebo povedať: Vstaň, vezmi si lôžko a choď!? Chcel im dokázať, že ten, kto má moc postaviť ochrnutého na nohy, má moc aj odpúšťať hriechy, preto ho v tej chvíli uzdravil: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov.
     Čo myslíte, urobil Ježiš tento zázrak preto, aby dokázal, že má moc odpúšťať hriechy? Nie! On nerobil zázraky, aby musel niekomu niečo dokazovať. Naopak, vždy videl pred sebou len človeka, jeho biedu a úbohosť. To predchádzalo aj zázraku opísanému v dnešnom evanjeliu. Ale možno nám vŕta v hlave otázka, prečo Ježiš povedal ochrnutému: Odpúšťajú sa ti hriechy! a až potom ho postavil na nohy? Sú na to dva názory:
     – Urobil tak preto, aby sme si pamätali, že duša má väčšiu cenu ako telo, a preto jej treba dať prednosť.
     – Ochrnutý nebol žiadnym svätcom, jeho svedomie bolo zaťažené mnohými hriechmi a možno tu existovala súvislosť medzi jeho hriešnym životom a terajšou chorobou.
     Je však úplne isté, že Ježiš poznal na prvý pohľad, že tento muž potrebuje súrnejšie uzdravenie duše ako tela.
      Ježišovo správanie odhaľuje jeho hlboké porozumenie s potrebami ľudí, čoho dôkazom je aj oslovenie chorého človeka: Synu. Nikdy veľa nerozprával, ani sa nestaval do pozície karhajúceho a moralizujúceho učiteľa. Jeho slová síce pripomínajú chorému tmavé stránky jeho života, ale nič mu nevyčítajú. Ba povedal ich tak opatrne, že nik netušil, čo nimi Ježiš zamýšľa. Preto sa Kristus dnes predstavuje ako lekár tela i duše. Ako lekár tela je iste prijateľný, ale ako lekár duše sa mnohým nepozdáva. Oni uvažujú takto: Čo by nám ešte zostalo zo života, keby sme sa úzkostlivo chránili každého hriechu? Hriech predsa patrí k životu. Či sa môžeme zbaviť svojho tela? Alebo mu máme odoprieť to, čo si žiada? Prečo sa robí tragická senzácia z toho, čo robia milióny ľudí? Prečo by sme my museli byť iní? Dajme ale pozor! Človek je Božím tvorom a má sa preto riadiť Božími prikázaniami. Nemusí sa im síce podriadiť, lebo má slobodnú vôľu, ale za svoje rozhodnutia musí niesť aj následky. Keby sme Ježiša prijali len ako dobrodincu telesnej stránky človeka, vtedy by zmysel života zostal obmedzený len na tento svet a náš život by mal ozajstnú cenu iba vtedy, keby človek na tomto svete mohol dosiahnuť opravdivé šťastie.
     Ježiš ale nikdy človeka nerozdeľoval a hovorí, že keď je chorý, trpí nielen jeho telo ale aj duša. Aj lekári tvrdia, že 60% chorôb má pôvod v chorej duši, v živote proti stanovenému poriadku, v pocite viny a hriechu. Nezabúdajme, že podmienkou zdravého tela je zdravá duša a chorobou duše je hriech. To človek dneška nechce uznať a hovorí o ľudskej slabosti, o práve na radosť, o sexuálnej slobode a svoje svedomie utišuje alkoholom, drogami a neskutočným hlukom.
     Čítal som, ako z Indie bol vyhostený katolícky kňaz, ktorý pomáhal najchudobnejším a najbiednejším ľuďom. Ako dôvod mu úrady povedali: My týmto ľuďom nevieme pomôcť, a preto to nebudeš robiť ani ty.
     Ježiš vie pomôcť všetkým ľuďom, bočné dvere spovednice sú otvorené pre každého. Čím dôvernejšie otvoríme Pánovi srdce, tým viac mu umožníme, aby aj nad nami vyriekol slová, ktoré povedal chorému človekovi: Odpúšťajú sa ti hriechy! A Ježiš nás uzdraví.