Archív Nedeľných čítaní a homílií

26. nedeľa „cez rok“ - rok B


     Ján povedal Ježišovi: „Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami.“ Ježiš vravel: „Nebráňte mu! Lebo nik, kto robí divy v mojom mene, nemôže tak ľahko zle hovoriť o mne. Veď kto nie je proti nám, je za nás. A kto by vám dal piť čo len za pohár vody preto, že ste Kristovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu. Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora. Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa. Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života krivý, ako keby ťa mali s obidvoma nohami hodiť do pekla. A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho: je pre teba lepšie, keď vojdeš do Božieho kráľovstva s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do pekla, kde ich červ neumiera a oheň nezhasína.


Mk 9, 38– 43. 45. 47– 48

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Minulú nedeľu sme rozprávali o tom, ako má človek rád pochvalu, ako mu záleží, aby dosahoval čo najväčšie úspechy v škole, v práci a v osobnom živote. Žijú medzi nami ľudia, ktorí si doslova držia „monopol“ na svoje vedomosti a schopnosti. Iste ste sa stretli s človekom, ktorý vám nechcel dať recept na koláč, na prípravu stavebnej hmoty alebo farbiva. Títo ľudia nestrpia, aby aj iní dokázali to, čo oni.
     Apoštoli tiež chceli mať výsadné práva na Ježiša a na dary, ktoré im zveril. Preto nestrpeli, ak sa na ich Učiteľa tlačili zástupy, keď sa mu pod nohami motali malé deti, a keď niekto v Ježišovom mene robil to, čo oni. Konkrétny prípad nám opisuje dnešné evanjelium. Niekto v Ježišovom mene vyháňal zlých duchov. Apoštoli ho nepoznali, ani sa o neho bližšie nezaujímali, ale bránili mu v tom. Ježišovi to za všetkých apoštolov povedal Ján. Ten Ján, ktorého mal najradšej, a ktorý sa raz mal postarať o jeho matku.
     Učeníci žili v mylnej predstave, že pre Ježiša urobili všetko. Veď sa zriekli tepla domova, vlastnej rodiny a vybrali sa úplne do neznáma, aby počuli Ježišov hlas a videli jeho zázraky. A zrazu zistia, že oni nemajú „monopol“ na vyháňanie diablov, uzdravovanie a ohlasovanie Božieho kráľovstva. Zistia, že iní ich môžu nahradiť, a preto sa pýtajú: Ak to pôjde takto ďalej, čo budeme znamenať my? Je pravda, že diabli, ktorých dotyčný vyháňa sú zlí a nebezpeční aj pre nás, ale on predsa s nami nechodí, a preto nemôže proti nim bojovať v Ježišovom mene! Ale opäť neuspeli pri Majstrovi. Keď sa hádali, kto z nich je väčší, zlyhali ako jednotlivci, dnes zlyhali ako celý kolektív. Ježiš sa zastal neznámeho muža a povedal im: Nebráňte mu! Lebo nik, kto robí divy v mojom mene, nemôže tak ľahko zle hovoriť o mne. Veď kto nie je proti nám, je za nás. Ježiš si jasne praje, aby tí, ktorí chcú byť jeho učeníkmi, mali široké srdce, aby doň prijali každého, kto spája boj proti zlu s jeho menom. Chce mať takých apoštolov, akým bol Pavol. On po rokoch apoštolátu napísal: Niektorí hlásajú Krista aj zo závisti a nevraživosti, no niektorí aj z oddanosti; títo z lásky, lebo vedia, že som tu na obranu evanjelia, tamtí zasa ohlasujú Krista z nevraživosti, nie úprimne, a myslia si, že spôsobia súženie mojim okovám. Čo na tom?! Len nech sa akýmkoľvek spôsobom, či už pod dajakou zámienkou alebo úprimne, zvestuje Kristus. A ja sa tomu teším a budem sa tešiť… Pavol nepoznal žiarlivosť, ale podporil každé dielo, ktoré akýmkoľvek spôsobom robilo Ježišovi dobré meno.
     Aj my buďme takí. Nežiarlime, ak má niekto úspechy vo výchove, v apoštoláte, v práci, vo viere v Boha… Tešme sa, keď sa mu darí vyháňať malé i veľké diabolstvá, veď každé víťazstvo nad diablom je Ježišovým dielom. Uvedomme si, ako by ináč vyzeral svet, keby sa v Cirkvi viac pracovalo a menej žiarlilo! Vidíme okolo seba, ako sú veriaci podelení na rozličné skupinky, spoločenstvá, hnutia, v ktorých sa potom navzájom kritizujú, zhadzujú a ponižujú. Často si ani neuvedomia, že upadnú do všelijakých orientácií a smerov, v ktorých prekvitá nezdravá konkurencia, vyvyšovanie sa, predbiehanie sa, až to niekedy vedie k odpadu niektorých členov, ktorí potom hľadajú útočište v dajakých sektách. Nechcú už viac počúvať rôzne hádky a netúžia byť svedkami všelijakých nepríjemností. Skĺzame však aj ku kritike Cirkvi a myslíme si, že sme „biskupskejší od biskupa“ a „pápežskejší od pápeža“. Kritizujeme liturgiu, spevy, vstávanie a sedenie počas svätej omše a myslíme si, že my by sme to urobili lepšie a krajšie. Pritom neuznávame, že slovo pápeža či biskupa je slovo Krista. Často ponižujeme aj oddelených bratov a máme rozličné komentáre k ich viere. Čo nám však Ježiš hovorí? Nebráňte im! Lebo nik, kto robí divy v mojom mene, nemôže tak ľahko zle hovoriť o mne. Veď kto nie je proti nám, je za nás. Tu teda nebezpečenstvo nehrozí. Ale hrozí tam, kde sa ktosi k Pánovi tlačí a pritom je plný diabolstva a neprajnej žiarlivosti. Necítim sa aj ja vinný? Nežiarlim na ľudí z nášho cirkevného spoločenstva? Nepodceňujem oddelených bratov?
     V Írsku žil lekár, ktorý mal vo zvyku povedať pacientom, keď ich ošetroval, aby sa nepozerali na svoje rany, ale na lekára. Radil im, že budú mať väčšiu istotu počas zákroku, keď sa nesústredia na seba.
     Aj my, pozrime dnes s dôverou na Ježiša a uvedomme si, ako veľmi neznáša závisť a vyvyšovanie sa nad iných. Pamätajme aj v tomto týždni na to a usilujme sa spolu s tými, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom hlásia ku Kristovi, vydávať o ňom svedectvo. Zjednoťme sa v našich spoločenstvách, aby sme spoločne s Pánom bojovali proti zlu a vyháňali diabolstvá.
     Pane, daj nám pochopiť, že ten je viac náš, kto je viac tvoj a pomáhaj nám uvedomiť si, že zabraňovať niekomu vyháňať diabolstvá, je tiež diabolstvo.