Archív Nedeľných čítaní a homílií

28. nedeľa „cez rok“ - rok B


     Keď sa Ježiš vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, kľakol si pred ním a pýtal sa ho: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život? Ježiš mu odpovedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý jedine Boh. Poznáš prikázania: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca i matku! Ale on mu povedal: „Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti.“ Ježiš naňho pozrel s láskou a povedal mu: „Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ On pri tomto slove zosmutnel a odišiel zarmútený, lebo mal veľký majetok. Ježiš sa rozhliadol a povedal svojim učeníkom: „Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!“ Učeníci sa nad jeho slovami zarazili. Ale Ježiš im ešte raz povedal: „Deti moje, ako ťažko sa vchádza do Božieho kráľovstva! Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“ Oni sa ešte viac čudovali a hovorili si: „Kto potom môže byť spasený?“ Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie. Lebo Bohu je všetko možné.“


Mk 10, 17- 27

Myšlienky k homílii diakona Juraja Valúšeka

     Prv ako niekam ideme, si každý z nás skontroluje, či má potrebné veci, napr. doklady a peniaze. Málokto niekam ide bez peňazí, sú totiž potrebné pre náš praktický život. Môžeme si za ne niečo kúpiť, môžeme ich investovať, a ak ich nemáme dosť, trápime sa tým. Hodnotu či cenu každej veci vyjadrujeme v peniazoch. Pokojne môžeme povedať, že peniaze sú súčasťou nášho života a myslenia.
     Na naše veľké prekvapenie, ba priam zhrozenie, Ježiš nám hovorí: Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!
     Čo tým chce Syn človeka povedať? Sú azda naše peniaze a majetok prekážkou na ceste k Bohu? Je zlé niečo vlastniť? Aj keď slová Pána Ježiša sa na prvé počutie zdajú tvrdé, nie je tomu tak. Veď on sám vraví, že neprišiel zákon zrušiť, ale naplniť. A v Starom zákone sa píše, že majetok a bohatstvo sú znakmi Božieho požehnania. Ak niečo získame, niečo sa nám urodí, niečo vyrobíme, to je znak Božieho požehnania. Ježiš teda nehovorí, že mať majetok je zlé. On upozorňuje skôr na nebezpečenstvo, ktoré nám hrozí, lebo majetok nás môže zmeniť a môže prekážať na ceste k Bohu tým, že sa naň naviažeme, že ho naše srdce bude milovať viac ako Boha a blížneho. Aj všeobecná skúsenosť hovorí, že tí, čo majú veľa peňazí, majú väčšie problémy zrieknuť sa ich.
     Kedysi dávno, keď po moriach ešte plávali veľké drevené plachetnice a plavba nebola tak bezpečná ako dnes, plavil sa aj jeden obchodník. Mal ohromný zisk z obchodu a teraz sa vracal domov s loďou plnou zlatých dukátov a luxusného tovaru. Počas plavby sa však strhla veľmi silná búrka a hrozilo, že loď stroskotá. Námorníci prosili obchodníka, aby dovolil vyhádzať náklad do mora. Ale obchodník o tom nechcel ani počuť. Darmo nariekali, že naisto zahynú, ak neodľahčí loď. Bol neoblomný. Jeho rozum aj srdce boli spútané láskou k majetku. No prišla obrovská vlna, zaliala preťaženú loď a tá sa potopila. Takmer celá posádka sa utopila, len hŕstka prežila, aby rozprávala, ako sa lakomý obchodník utopil aj so svojím zlatom.
     Tragickú smrť obchodníka nespôsobilo jeho zlato, ale to, že sa ho nedokázal zrieknuť. Naše majetky môžeme pokojne vlastniť ďalej, buďme však štedrí a veľkorysí. Nezabúdajme sa podeliť, darovať, zrieknuť sa. Nech náš majetok pomáha nielen nám. Pred Bohom sú si rovní chudobní i bohatí. Pred Bohom zaváži len naša živá viera. A ak sa nám zdá, že naše srdcia lipnú k majetku, prosme Pána, aby nás od toho oslobodil, aby sme si nikdy nezatvorili ruku pred tými, čo našu pomoc potrebujú. Myslime najprv na Božie kráľovstvo a to ostatné sa nám pridá.