Archív Nedeľných čítaní a homílií

Veľkonočná nedeľa


     Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený. Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.“ Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu. Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil. Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste. Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril. Ešte totiž nechápali Písmo, že má vstať z mŕtvych.


Jn 20, 1- 9

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Aleluja, radujme sa, Kristus Ježiš zmŕtvych vstal! Tieto slová nás dnes napĺňajú radosťou a šťastím. Po Veľkom piatku, ktorý bol plný beznádejne, svitlo krásne ráno. Iste mi dáte za pravdu, že to dnešné ráno je najkrajším v roku, lebo náš Pán a Spasiteľ premohol smrť.
     Mnohých prekvapila táto skutočnosť, lebo o Ježišovom utrpení a smrti nebolo žiadnych pochýb. Na dôkaz, že Ježiš naozaj zomrel, mu vojak kopijou prebodol bok a niet žiadnych pochýb o presnosti zásahu. Rímsky vojak prebodol Ježišovo srdce. A počuli ste o niekom, kto dokáže žiť s prebodnutým srdcom? Preto Máriu Magdalénu, Petra a Jána prekvapilo, keď našli prázdny hrob. Nevedeli totiž, že podľa Písma ma vstať z mŕtvych. Týmto udalostiam nerozumeli ani Ježišovi nepriatelia. Jedni tvrdili, že bol iba zdanlivo mŕtvy a na tretí deň sa prebral z bezvedomia, odvalil kameň a vyšiel z hrobu. Iní zasa tvrdili, že vojaci, ktorí strážili hrob, tvrdo zaspali a vtedy prišli jeho učeníci, ukradli Ježišovo telo a vyhlásili, že vstal z mŕtvych. My však vieme, že obe tvrdenia sú nepravdivé. Veď vojaci, ktorí strážili hrob, hovorili veľkňazom, že vstal z mŕtvych. V tej chvíli si veľkňazi uvedomili, že prehrali, a tak podplatili vojakov, aby rozchyrovali, že Ježiša ukradli jeho učeníci.
     Ježiš však nenechal nikoho na pochybách. Márii Magdaléne sa zjavil priamo pri hrobe, potom sa ukázal apoštolom Petrovi a Jakubovi, odpoludnia sa zjavil dvom učeníkom utekajúcim do mestečka Emauzy, apoštolom vo Večeradle a na brehu Genezaretského jazera. Ďalej sa ukázal neveriacemu Tomášovi, a potom naraz viac ako päťsto učeníkom na úpätí Olivovej hory. Napokon ho videli učeníci, a aj mnohí jeho priatelia pri nanebovstúpení. Ježišove zjavenia neboli nemé, akoby zjavenia dajakého ducha. Ježiš sa rozprával, jedol, pil a Tomášovi dovolil dotknúť sa jeho rán. Stretnutie zmŕtvychvstalého Ježiša s apoštolmi bolo pre nich takým silným zážitkom, že úplne zmenili svoje životy, stali sa nebojácnymi pri ohlasovaní evanjelia a pre Majstra boli ochotní aj zomrieť. Čo myslíte, dokázali by to, keby Kristus nevstal z mŕtvych? Dokázali by pre niečo vymyslené a nepravdivé podstúpiť také muky? Iste nie!
     Svet sa však nezmenil, a aj v súčasnosti sa stretávame s rôznymi názormi na Ježiša a jeho zmŕtvychvstanie. Mohli by sme pozorovať tri skupiny ľudí: tých, ktorí tvrdia, že vôbec nežil, ďalší, že kopia vojaka navždy ukončila jeho život a iní veria, a dúfam, že my všetci patríme medzi nich, že Ježiš vstal a zvíťazil nad smrťou.
     Pred mnohými desaťročiami obehla svetom správa, že v Jeruzaleme bol nájdený hrob, v ktorom sa našli kosti Ježiša Krista. Nepriatelia Cirkvi sa radovali, ale aj niektorí kresťania pod vplyvom týchto „vedeckých“ poznatkov, odpadávali od viery. „Objav“ urobil istý profesor na Jeruzalemskej univerzite. O niekoľko dní sa však musel každý súdny človek pousmiať, lebo ten istý profesor vyhlásil, že jeho tvrdenie sa nezakladá na pravde a je to podvod.
     Na svete je veľa hrobov, na ktorých stojí: Tu odpočíva XY... Na Kalvárii je ale hrob, na ktorom je nápis: Tu odpočíva smrť...
     My sme sa tu zišli, lebo veríme v Ježišovo zmŕtvychvstanie. Ba čo viac, my sa so Zmŕtvychvstalým stretávame v Eucharistii a v blížnych. Buďme Ježišovi vďační, že denne môžeme byť v jeho blízkosti.
     Pane, ďakujeme ti za tvoje víťazstvo nad smrťou. Daj nám silu žiť vždy v tvojej milosti, aby nám tvoja smrť priniesla večný život.