Archív Nedeľných čítaní a homílií

3. Veľkonočná nedeľa


     Učeníci porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.
     Kým o tom hovorili, on sám zastal uprostred nich a povedal im: „Pokoj vám.“ Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha. On im povedal: „Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti – a vidíte; že ja mám.“ Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy. A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili, povedal im: „Máte tu niečo na jedenie?“ Oni mu podali kúsok pečenej ryby. I vzal si a jedol pred nimi. Potom im povedal: „Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch.“ Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmu, a povedal im: „Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami.


Lk 24, 35- 48

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Iste nik nepochybuje, že pri súdnom pojednávaní zohrávajú veľkú úlohu svedkovia. Svojou výpoveďou môžu do procesu priniesť nové svetlo a objasniť mnohé nepoznané skutočnosti. A pretože majú veľkú zodpovednosť, sudca ich vyzýva, aby hovorili len a len pravdu, lebo svojou krivou výpoveďou by mohli ublížiť nevinnému človekovi a spôsobiť niekomu nešťastie.
     V dnešnom evanjeliu odznela Ježišova výzva. Adresuje ju apoštolom, pretože sú svedkami jeho zmŕtvychvstania. Ich svedectvo je také dôležité, že na ňom bude záležať, či svet skutočnosť Ježišovho zmŕtvychvstania prijme alebo odmietne.
     My si s odstupom času uvedomujeme, že apoštoli to nemali vôbec ľahké. To, čo sa udialo s Ježišom, prevyšovalo ich ľudské chápanie. Otvorene sa priznali, že spočiatku ani sami tomu neverili, a taká bola aj ich reakcia na správu žien, že Ježiš žije. Potrebovali Ježiša vidieť, jesť s ním, dotknúť sa ho, prezrieť si jeho rany. Zároveň zistili, že zmŕtvychvstalý Ježiš má oslávené telo, a teda už nepotrebuje dvere, nemusí jesť, spať, oddychovať… O tejto skutočnosti jednoducho museli svedčiť, lebo od nej záležalo všetko: nádej i budúcnosť celého ľudstva a sveta. Aby ich ohlasovanie bolo čo najdokonalejšie, Ježiš im odhalil zmysel Písiem, dal im moc odpúšťať hriechy, uzdravovať, kriesiť mŕtvych… Apoštoli vyzbrojení mocou sa rozpŕchli po celom vtedajšom svete a plnili si poslanie, ktoré im Ježiš zveril. Práve vďaka ich svedectvu sme aj my uverili a v tejto viere sme našli zmysel svojho života. Naša viera stojí na Ježišovom zmŕtvychvstaní.
     Dajme ale pozor! Túto vieru si nesmieme nechať iba pre seba, nesmie sa stať iba našim bohatstvom, zatvoreným v srdci ako v trezore. Posolstvo o živom Ježišovi je univerzálne a patrí všetkým, najmä tým, ktorí ešte neveria alebo sú malomyseľní. Zaväzujeme sa k tomu pri každej svätej omši: Smrť tvoju, Pane, zvestujeme a tvoje zmŕtvychvstanie vyznávame, kým neprídeš v sláve! To nás nabáda, aby sme aj my, tak ako apoštoli, ukazovali svetu, že Ježiš je živý.
     Nech nás povzbudí príklad futbalového kráľa Pelého. Reportéri denníka New York Times pýtali sa ho na jeho vieru. On odvetil: „Som veriaci, áno, ja som kresťan-katolík, moje deti sú tiež pokrstené a vychovávam ich v katolíckej viere.“ Povedzte, nie je to sympatické? Pelé je hrdý na svoju vieru a je presvedčený, že práve ona mu dáva silu, potrebnú pre šport aj pre čnostný a príkladný život.
     Iste si uvedomujeme, že byť svedkom Kristovho zmŕtvychvstania, nie je ľahké. Keď nás ale Ježiš poveril takouto zodpovednosťou, dal nám aj silu, aby sme to dokázali. Posilňuje nás sviatosťou Birmovania a Eucharistie. Spytujme si dnes svedomie, ako prežívam svoju birmovku. Žijem ako dospelý člen Cirkvi s vedomím, že som Ježišovým svedkom? Je Eucharistia pre mňa posilnením, vďaka ktorému dokážem ukazovať Krista tomuto svetu? Vidí moje okolie, že som Ježišovým učeníkom? Ale ešte čosi treba dodať. Milí rodičia a starí rodičia! Aj v tomto roku sa Vaše deti a vnúčatá pripravujú na prijatie týchto sviatostí. Majú sa stať Kristovými svedkami. Pomáhate im v tejto príprave? Vydávate im živé svedectvo viery? Vidia na vás, že tieto sviatosti vám naozaj čosi dali?
     Všetci spoločne sa dnes upevnime vo veľkej dôvere v Krista. On je s nami, pomáha nám a posilňuje nás, aby sme dokázali žiť ako jeho svedkovia a za to nám sľubuje večnú odmenu.