Archív Nedeľných čítaní a homílií

5. pôstna nedeľa


     Niektorí z tých, čo sa cez sviatky prišli klaňať Bohu, boli Gréci. Pristúpili k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho: „Pane, chceli by sme vidieť Ježiša.“ Filip šiel a povedal to Ondrejovi. Ondrej a Filip to išli povedať Ježišovi. Ježiš im odpovedal: „Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený. Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život. Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť, toho poctí Otec. Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve pre túto hodinu som prišiel. Otče, osláv svoje meno!“ A z neba zaznel hlas: „Už som oslávil a ešte oslávim.“ Zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril, že zahrmelo. Iní vraveli: „Anjel s ním hovoril.“ Ježiš povedal: „Nie kvôli mne zaznel tento hlas, ale kvôli vám. Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von. A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe. To povedal, aby naznačil, akou smrťou zomrie.


Jn 12, 20- 33

Myšlienky k homílii diakona Jozefa Vaľka

     Ak sa pozrieme na kríž, ktorý je tu pri oltári, zbadáme jednu veľkú zmenu. Ježišovo telo je zahalené fialovým plátnom. Iste sa pýtate: Prečo? Aký význam má zahaľovanie kríža? Metaforami možno povedať, že je to symbol očakávania, symbol milosrdných nádejí, symbol posledného výkriku človeka, hľadajúceho život.
     Tento zahalený kríž nás má uviesť do našich osobných úvah, aby sme sa nepozerali len na skutočnosť krvavej obety, ale premýšľali o všetkých udalostiach, ktoré jej predchádzali. Lebo nielen klince, rany a poprava, ale celý život vedie na Golgotu.
     Ježiš pripravuje svojich učeníkov na tajomstvo, ktoré sa onedlho odohrá. Prirovnáva sa k pšeničnému zrnu, ktoré musí odumrieť, aby úroda z neho bola veľká. On musí a chce zomrieť za nás, aby sme my mohli žiť. Jeden jediný prináša svojmu Otcovi mnohonásobnú úrodu. Zároveň nás povzbudzuje k tomu, aby sme aj my odumreli tomuto svetu, aby to materiálne, ktoré nás zvádza a odpútava našu pozornosť od duchovných veci, stratilo pre nás na význame. Výzva: Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! hovorí jasnou rečou a poukazuje na to, komu a čomu je nutné v našom osobnom živote dať prednosť. Ježišova smrť, jeho vyzdvihnutie od zeme nezanechalo mnohé srdcia na pokoji. Prvé veľké svedectvo dal stotník, ten, ktorý mu kopijou prebodol bok, keď povedal: Tento človek bol naozaj Boží Syn.
     Skúsme sa aspoň na chvíľku zastaviť a zamyslieť nad týmto zahaleným krížom. Čo všetko mu predchádzalo? Aký má pre nás význam? Nie je to kríž nášho najlepšieho priateľa?
     Snažil sa nám ísť príkladom, ale my sme mali iné idoly, modly, podľa ktorých sme si usporiadali svoj život.
     Snažil sa nám ukázať pravú cestu k Otcovi, ale my sme si našli inú, plnú vlastných žiadostivostí, rozkoší, pretože to bolo oveľa príjemnejšie, ako cesta kríža a jeho nasledovania.
     Snažil sa nás povzbudzovať a dvíhať, keď sme padali, ale my sme o to nestáli, zapchávali sme si uši a odťahovali ruky, lebo hriech nám bol milší ako jeho pomoc, jeho uzdravujúci dotyk.
     Snažil sa stáť pri nás v ťažkých chvíľach, keď sme ostali celkom sami, ale nestáli sme o to, pretože jediné východisko sme videli vo svojom vlastnom uzatvorení do seba a spoľahnutím sa na vlastné sily.
     Snažil sa nám pomôcť vždy, keď sme ho o to prosili, ale brali sme to len ako jeho povinnosť a potom sme sa o neho opäť nezaujímali.
     Snažil sa zotrieť nám každú slzu z našich očí a potešiť, ale my sme ho odmietli s výčitkou: Prečo sa to muselo stať?
     Tešil sa každému možnému stretnutiu s nami, ale my sme mu tú možnosť odopierali. Zatvrdlivosť nášho srdca nenašla spôsob prekonať a zbúrať bariéru, ktorá nás delila od neho.
     Či toho urobil pre nás málo? On sa za nás úplne odovzdal až na smrť, aby sme mohli žiť.
     Zahalený kríž je jedným veľkým tajomstvom. Takým, akým sa pre nás stáva každá vec, keď je zabalená a my nevidíme, čo ukrýva. Sme nútení postupne uvažovať, aby sme mohli jej tajomstvo odhaliť. Skúsme sa zamyslieť nad tým, kde všade sme odmietli Krista v našom živote, kde všade sme boli len neúrodné pšeničné zrná. Nechajme sa pritiahnuť silou Kristovho kríža a vydajme sa na cestu jeho nasledovania.