Archív Nedeľných čítaní a homílií

Kvetná nedeľa


     Hneď zrána mali poradu veľkňazi so staršími a zákonníkmi, teda celá veľrada. Ježiša spútali, odviedli a odovzdali Pilátovi. Pilát sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?“ On mu odpovedal: „Sám to hovoríš.“ Veľkňazi naň mnoho žalovali a Pilát sa ho znova spytoval: „Nič neodpovieš? Pozri, čo všetko žalujú na teba!“ Ale Ježiš už nič nepovedal, takže sa Pilát čudoval. Na sviatky im prepúšťal jedného väzňa, ktorého si žiadali. S povstalcami, čo sa pri vzbure dopustili vraždy, bol uväznený muž, ktorý sa volal Barabáš. Zástup vystúpil hore a žiadal si to, čo im robieval. Pilát im povedal: „Chcete, aby som vám prepustil židovského kráľa?“ Lebo vedel, že ho veľkňazi vydali zo závisti. Ale veľkňazi podnietili zástup, aby im radšej prepustil Barabáša. Pilát sa ich znova opýtal: „Čo mám teda podľa vás urobiť so židovským kráľom?“ Oni opäť skríkli: „Ukrižuj ho!“ Pilát im vravel: „A čo zlé urobil?“ Ale oni tým väčšmi kričali: „Ukrižuj ho!“ A Pilát, aby urobil ľudu po vôli, prepustil im Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali. Vojaci ho odviedli dnu do nádvoria, čiže do vládnej budovy, a zvolali celú kohortu. Odeli ho do purpurového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a založili mu ju a začali ho pozdravovať: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ Bili ho trstinou po hlave, pľuli naňho, kľakali pred ním a klaňali sa mu. Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z purpuru a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali. Tu prinútili istého Šimona z Cyrény, Alexandrovho a Rúfovho otca, ktorý sa tade vracal z poľa, aby mu niesol kríž. Tak ho priviedli na miesto Golgota, čo v preklade znamená Lebka. Dávali mu víno zmiešané s myrhou, ale on ho neprijal. Potom ho ukrižovali a rozdelili si jeho šaty - hodili o ne lós, kto si má čo vziať. Keď ho ukrižovali bolo deväť hodín. Jeho vinu označili nápisom: „Židovský kráľ.“ Vedno s nim ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného napravo od neho, druhého naľavo. A splnilo sa Písmo, ktoré hovorí: „Započítali ho medzi zločincov.“ A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu; potriasali hlavami a vraveli: „Aha, ten, čo zborí chrám a za tri dni ho postaví. Zachráň sám seba, zostúp z kríža!“ Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi a so zákonníkmi si hovorili: „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Kristus, kráľ Izraela! Nech teraz zostúpi z kríža, aby sme videli a uverili.“ Ešte aj tí ho hanobili, čo boli s ním ukrižovaní. Keď bolo dvanásť hodín, nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. O tretej hodine zvolal Ježiš mocným hlasom: „Heloi, heloi, lema sabakthani?“, čo v preklade znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Keď to počuli niektorí z okolostojacich vraveli: „Pozrite, volá Eliáša.“ Ktosi odbehol, naplnil špongiu octom, nastokol ju na trstinu, dával mu piť a hovoril: „Počkajte, uvidíme, či ho Eliáš príde sňať.“ Ale Ježiš zvolal mocným hlasom a vydýchol. Chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Keď stotník, čo stál naproti nemu, videl, ako vykríkol a skonal, povedal: „Tento človek bol naozaj Boží Syn.“


Mk 15, 1- 39

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Každý z nás máme priateľa, ktorému veríme, vážime si ho a vždy sme ochotní si navzájom pomôcť. Priateľstvo je veľmi krásny a hlboký cit. Jedného priateľa máme všetci spoločného. Je ním Ježiš Kristus. Pred malou chvíľou sme si vypočuli správu evanjelistu Marka, ktorý opisuje utrpenie a smrť nášho Priateľa. Je nám to ľúto, ale zároveň sme naplnení aj hlbokou vďakou za to, čo pre nás urobil.
     Pocit vďaky mali aj Ježišovi priatelia, ktorí žili dávno pred jeho príchodom na tento svet. Boli to proroci, ktorí ako prví predpovedali jeho utrpenie, smrť, ale aj slávne zmŕtvychvstanie. My dnes s odstupom času môžeme skonštatovať, že ich predpovede o posledných dňoch pozemského života Ježiša Krista sa naplnili:
     Izaiáš predpovedá, že Ježiš príde slávne na oslici do Jeruzalema, ale aj to, ako ho neskôr budú považovať za zločinca. Nazýva Ježiša mlčiacim baránkom a vidí jeho pochovanie do boháčovho hrobu.
     Zachariáš hovorí, že bude zradený za tridsať strieborných a po jeho zajatí sa apoštoli rozpŕchnu.
     Daniel spomína vyšetrovanie Ježiša pred veľradou.
     Jeremiáš hovorí o zrade Judáša a o peniazoch, ktoré za zradu dostane.
     Amos predpovedá, že v deň smrti Krista sa zatrasie nebo aj zem.
     Aj vďaka prorokom môžeme sa utvrdzovať v poznaní Ježiša Krista ako Božieho Syna, Mesiáša, Vykupiteľa sveta a nášho najlepšieho Priateľa, ktorý položil život za svojich priateľov, ale aj nepriateľov.
     Mám však pri tomto konštatovaní čisté svedomie? Opätujem Ježišovi priateľstvo? Mám radosť, že sa môžem s ním stretávať vo sviatostiach a v blížnych? Využívam tieto stretnutia na svoje obohatenie?
     Priatelia si dokážu povedať celú pravdu, teda aj chyby a nedostatky, a pritom sa nenahnevať, ale naopak, pomôcť si. Náš Priateľ – Ježiš aj nám má čo vyčítať. Pokorne prijmime jeho napomenutia a v dobrej svätej spovedi sa zmierme s ním, aby videl našu túžbu pripodobniť sa mu v dobrote a v láske.
     V niektorých indiánskych kmeňoch je zvykom, že odrastených mladíkov pošlú na dva týždne do hory. Dajú mu iba jeden šíp a zakážu zastreliť čo i len jedno zviera. Je to skúška ich sebaovládania, lebo v horách je veľa zveri a pritom sa musia o seba postarať. Ak to dokážu, prehlásia ich dospelých.
     Aj nás zvádza množstvo pokušení, vášní a hriechov. Skúsme sa ovládať a prekonať v sebe nechuť a strach zo zmeny života a najmä zo svätej spovede. Ak to dokážeme, naplno pocítime priateľstvo s Ježišom Kristom.