Archív Nedeľných čítaní a homílií

2. adventná nedeľa - rok B


     Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna. Prorok Izaiáš napísal: „Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on ti pripraví cestu. Hlas volajúceho na púšti: „Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!“ Ján bol na púšti, krstil a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov. Prichádzala k nemu celá judejská krajina i všetci Jeruzalemčania. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán. Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Jedával kobylky a lesný med. A hlásal: „Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým.“


Mk 1, 1- 8

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     V sychravé decembrové dni všetci skusujeme, aké je potrebné mať upravené chodníky a cesty, keď sneh sa razom mení na nepríjemnú „kašu“ alebo aj klzisko. Kde sú chodníky upravené a odhrnuté, tam sa cítime bezpečne, pozeráme sa aj okolo seba a nemusíme byť v neustálom strese a strachu z pádu.
     Zaujímavé je, že o chodníkoch a cestách je reč aj v dnešnom evanjeliu. Ján Krstiteľ volal: Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!
     Za Jánových čias nebolo ešte ani stopy po chodníkoch a cestách, aké poznáme dnes, Ján týmito pojmami myslí chodníky a cesty vedúce do duší jeho poslucháčov. Jeho slová platia aj nám: Priprav aj ty cestu Pánovi, vyrovnaj mu chodník do svojej duše, urob cestu zjazdnou a bezpečnou.
     Jánovým slovám sa jeho poslucháči divili a možno sa im čudujeme aj my a v duchu sa pýtame: Je treba toľko parády pred Vianocami? Čím sa budú líšiť od minuloročných? Možno príde do kostola viacej ľudí, ale na darčeky a jedlo možno budú o čosi chudobnejšie. Tak načo toľko kriku okolo toho?
     Kto tak zmýšľa o Vianociach, je svojím spôsobom chudák, lebo mu ide iba o brucho, jedlo, pitie a o to, ako si ho iní ľudia cez množstvo a kvalitu darčekov vážia. Môžu byť však takto prežité Vianoce pre nás naozaj šťastné? Iste nie! Preto nám v prvom rade má záležať na duchovných hodnotách Vianoc. Treba si uvedomiť, koho narodenie a príchod na svet si pripomíname. Je to Ježiš Kristus, Syn Boží! Veď si len spomeňme, keď na Slovensko zavíta dajaký významný politik, aké prípravy sa robia? Koľko peňazí to stojí daňových poplatníkov a koľko námahy tých, ktorí akciu pripravujú? Alebo do rodiny, keď príde dajaká vzácna návšteva. Koľko námahy a prebdených nocí to stojí, len aby sa dobre cítila a bola spokojná? A teraz si predstavte, že má prísť Hosť nad všetkými hosťami, hosť najvzácnejší, najväčší a najslávnejší! Tomu by sme nepripravili cestu? Ba naopak, tieto prípravy musia byť veľkolepé. Celá moja duša, celé moje vnútro má byť pripravené na jeho príchod.
     Ján Krstiteľ nám ukazuje v čom spočíva táto príprava. Vyzýva nás kajať sa a veriť Evanjeliu. Kajať sa, znamená robiť pokánie. Zanechať predošlý zlý život so všetkými neresťami, žiadosťami, zmyselnosťou a nastúpiť na novú cestu. Na cestu dobra, spravodlivosti, lásky a pokoja. Za Jánom prichádzali ľudia z celej judskej krajiny i všetci Jeruzalemčania, vstupovali do vĺn Jordána a vyznávali hriechy. A to je aj našou úlohou v adventnom období. Prichádzať z Bratislavy a okolia do Božieho chrámu, vstúpiť do spovedníc a vyznávať hriechy. Akonáhle ich vyznáme a úprimne oľutujeme, vtedy odstránime z cesty vedúcej do našej duše všetky prekážky: vysušíme močariská, odhádžeme skaly, vyrovnáme jamy, takže cesta pre Ježiša do našej duše bude rovná, široká, pohodlná a bezpečná.
     Keď odstránime z cesty do duše všetky prekážky, vtedy sa nám otvoria oči a Ježišovo evanjelium sa stane pre nás najradostnejšou zvesťou. V ňom nájdeme zmysel života, recept na svätosť a evanjelium už nebude pre nás čímsi, čo nám chce iba rozkazovať alebo nás zväzovať, ale sa stane zmyslom a cieľom nášho života.
     Čo dodať na záver? Akonáhle odstránime hriech a začneme žiť životom podľa evanjelia, nemusíme sa hanbiť za svoju cestu, lebo bude pripravená na príchod Krista. Potom nám prestane vadiť, že na Vianoce nebude pod stromčekom toľko darčekov a nebude bohatý výber jedál a nápojov. My budeme šťastní v inom! Prežijeme bohaté duchovné Vianoce, kedy sa Kristus narodí v našich srdciach, v našich dušiach a v našich rodinách. Stane sa to však iba vtedy, keď splníme výzvu Jána Krstiteľa: Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! Táto cesta sa pripravuje cez pokánie a vieru v evanjelium.
     Pozrite, ako pripravil cestu Pánovi do svojho srdca istý bývalý anglický minister. Veľmi hlboko mravne upadol a dopúšťal sa takých zločinov a nerestí, že bol na pohoršenie celému Anglicku. Svoje chyby však oľutoval a začal konať verejné pokánie. Ošetroval bezmocných a opustených ľudí v najchudobnejších štvrtiach Londýna, pomáhal pri rehabilitácii zločincov a väzňov, stál na ulici s pokladničkou a zbieral milodary pre chudobných. Tieto skutky pokánia vykonával práve v tých štvrtiach, odkiaľ pochádzala jeho milenka.
     Aj my máme robiť pokánie a pridŕžať sa Evanjelia. To je príprava cesty pre Pána. Prežime tak aj tento druhý adventný týždeň a snažme sa z cesty do našej duše odstrániť čo najviac prekážok, ktoré by zamedzovali Pánovi prístup do nej.